Dva roky s Nezlomným. Pripomenuli sme si 2. výročie blahorečenia Jána Havlíka
Pred dvoma rokmi sa v Šaštíne uskutočnilo blahorečenie Jána Havlíka. Pri príležitosti druhého výročia sme sa k tomuto historickému dňu vrátili nielen spomienkou na veľkú slávnosť v Národnej svätyni, ale aj slávením v Banskej Bystrici – v meste, ktoré bolo dôležitou súčasťou Jánovho života a odkiaľ bol počas Akcie K odvlečený.
Druhému výročiu blahorečenia Jána Havlíka predchádzala jedenásťdňová príprava na facebookovom profile Blahoslavený Ján Havlík. Prostredníctvom série príspevkov sme sa postupne vracali k Jánovmu životu, jeho povolaniu, skúškam, utrpeniu i k samotnému dňu blahorečenia.
Bol to aj návrat k 31. augustu 2024, kedy sa areál Národnej svätyne v Šaštíne zaplnil tisíckami veriacich, kňazov, rehoľníkov a mladých ľudí. Celé Slovensko v ten deň prežívalo chvíle veľkej radosti a vďaky. Po prečítaní apoštolského listu pápeža Františka bol odhalený portrét nového blahoslaveného a na slávnostné miesto bol prinesený relikviár s jeho pozostatkami.
Bol to deň, ktorý sa hlboko zapísal do pamäti všetkých, ktorí ho prežívali osobne, ale aj tých, ktorí sa k slávnosti pripájali prostredníctvom médií a modlitieb
Po dvoch rokoch však nejde iba o spomienku na krásny deň. Ján Havlík nás stále vedie k tomu podstatnému – k otázke vernosti.
Mladý seminarista, ktorý túžil stať sa kňazom a misionárom, strávil pre svoju vieru jedenásť rokov vo väzniciach, lágroch a uránových baniach. Napriek utrpeniu nezanevrel na Boha ani na ľudí. Jeho život sa stal svedectvom toho, že vernosť Kristovi môže zostať pevná aj v podmienkach, ktoré človeka zbavujú slobody, zdravia i ľudskej dôstojnosti.
Práve na túto vernosť upozornil vo svojej homílii pri blahorečení aj kardinál Marcello Semeraro. Ján Havlík podľa jeho slov ukázal, že zostať verným Kristovi môže byť v niektorých okolnostiach ťažké, ba až hrdinské.
A tak sme si počas jedenástich dní prípravy mohli znovu klásť otázku: Čo znamená byť verný dnes?
Druhé výročie blahorečenia malo osobitnú podobu v Banskej Bystrici. Ján Havlík tu strávil najkrajšiu svojho života. Práve tu sa pripravoval na svoje povolanie a práve z tohto mesta bol počas Akcie K odvlečený.
A práve tu sa v deň 2. výročia blahoorečenia uskutočnil program s názvom Oheň vytrvalosti, ktorý zorganizovali členovia vetiev Vincentskej rodiny pôsobiaci v Banskej Bystrici – spoločenstvo MiSeVi, vincentíni a vincentky, ale aj farníci z Kostola sv. Alžbety.
Jeho súčasťou bola slávnostná svätá omša v Kostole svätej Alžbety Uhorskej , po ktorej sa účastníci vydali v spoločnom sprievode k Domu blahoslaveného Jána Havlíka. Na mieste, ktoré je tak úzko spojené s jeho životným príbehom, si uctili jeho relikvie, pozreli si výstavu bannerov približujúcu Jánov život a premietli si dokument z jeho blahorečenia. Slávenie napokon pokračovalo spoločným agapé a rozhovormi.
Svätú omšu celebroval a homíliu predniesol Gabriel Brendza, farár farnosti Banská Bystrica-mesto a historik. Vyzval veriacich, aby na Jánov príhovor prosili o vytrvalosť na svojej ceste k nebu, o milosť dobrej smrti a tiež o nové kňazské povolania – aby aj v srdciach mladých mužov horel taký oheň a túžba po kňazstve, aké horeli v srdci blahoslaveného Jána.
Práve názov Oheň vytrvalosti vystihol podstatu Jánovho svedectva. Nie oheň, ktorý zhorí v jednej chvíli, ale oheň, ktorý dokáže zostať živý aj v skúške.
Osobitným momentom banskobystrického slávenia bola návšteva starého domu blahoslaveného Jána Havlíka.
Miesto, ktoré bolo kedysi spojené s jeho prípravou na kňazské a misionárske povolanie a neskôr s bolestnou udalosťou jeho odvlečenia, dnes stojí pred novou kapitolou svojho príbehu.
Vincentíni pripravujú jeho obnovu. Dom má byť v budúcnosti miestom pamäti, viery a nádeje pre ďalšie generácie.
Je v tom silný symbol: na mieste, kde bol kedysi Jánov sen o kňazstve násilne prerušený, môže dnes vyrásť priestor, ktorý bude pomáhať novým generáciám objavovať svoje povolanie, vieru a nádej.
Dva roky po blahorečení sa tak ukazuje, že Ján Havlík nezostal iba postavou historickej udalosti.
Jeho príbeh pokračuje v modlitbách ľudí, ktorí sa obracajú na jeho príhovor. V jeho relikviách. V knihách, dokumentoch a svedectvách, ktoré prinášajú jeho príbeh ďalším ľuďom. A pokračuje aj na miestach, kde Ján žil – ako je práve Banská Bystrica.
Keď sme si pred dvoma rokmi v Šaštíne pripomínali jeho blahorečenie, bol to predovšetkým deň veľkej radosti. Dnes, s odstupom dvoch rokov, môžeme túto radosť premeniť na otázku, ktorú nám jeho život kladie nanovo:
Dokážeme zostať verní?
Nie v rovnakých podmienkach ako Ján. Nie v žalároch a lágroch. Ale v našich každodenných rozhodnutiach, v rodinách, práci, službe, vo viere i vo chvíľach, keď sa veci nevyvíjajú podľa našich predstáv. Ján Havlík nám pripomína, že vernosť sa rodí každý deň. A možno práve preto jeho príbeh stále žije.
Blahoslavený Ján Havlík, oroduj za nás a vypros nám milosť vytrvalosti, odvahy a radostnej vernosti Kristovi.
(foto: archív Misijnej spoločnosti a P. Kristián Libant, CM)
