AKTUALITY
8. apríla 2026Blahoslavený Ján Havlík sa „postaral“ o ocenenie pre Annu Vargovú, spojku kňazov
Na záver liturgickej slávnosti na Veľkonočnú nedeľu 5. apríla 2026 odovzdal nitriansky biskup Mons. Viliam Judák pani Anne Vargovej z Nitry pápežské vyznamenanie Benemerenti. Ocenenie jej udelil pápež Lev XIV. za jej obetavé zásluhy pre Cirkev v období komunistickej totality, kedy sa ako mladé dievča podieľala na pomoci kňazom a rehoľníkom prenasledovaným vtedajším režimom.
Medzi tými, ktorým rodina Anny Vargovej poskytovala útočisko v dome na nitrianskej Chrenovej, boli poprední vincentíni a lazaristi ako Rudolf Púchovský, Štefan Krištín či Ľudovít Orješek. Významné miesto medzi nimi zastávali vtedajší bohoslovci, medzi ktorými bol aj dnes už blahoslavený Ján Havlík, spolu s Antonom Havlíkom, Bohuslavom Pikalom, Vladimírom Slávikom, Vojtechom Krištínom a Milanom Faškom Kaclíkom. V domácom úkryte títo kňazi denne slúžili tajné sväté omše, pri ktorých Anna pomáhala, miništrovala a zároveň pôsobila ako nenápadná, no kľúčová spojka medzi rehoľníkmi a rehoľnými sestrami v nitrianskej nemocnici.
Vernosť Cirkvi si vyžiadala vysokú daň po tom, čo bol úkryt kňazov prezradený. Štátna moc uväznila Anninho 62-ročného otca Pavla Benca, ktorého odsúdili ako politického väzňa na 15 mesiacov. Ten hrdinsky vzal celú vinu na seba, čím uchránil svoju manželku pred obvinením zo spolupáchateľstva. Pani Anna Vargová neskôr zúročila tieto historické skúsenosti ako jedna z kľúčových svedkýň v procese beatifikácie Janka Havlíka. „Blahoslavený Janko Havlík sa tak postaral o to, aby ani toto svedectvo viery neostalo zabudnuté,“ uviedol biskup Judák s tým, že toto ocenenie má byť povzbudením pre všetkých veriacich.
Ocenená Anna Vargová vo svojom poďakovaní Svätému Otcovi a biskupovi Viliamovi venovala medailu svojim rodičom, Pavlovi a Helene. Zdôraznila, že ich svedectvo vernosti a znášania utrpenia pre vieru v čase totality je nanajvýš aktuálne aj pre súčasnosť. Vyznamenanie Benemerenti (Za zásluhy), ktorého certifikát je tradične písaný v latinčine, sa udeľuje za dlhoročnú službu Cirkvi a komunite. Pôvodne vojenská medaila pre vojakov pápežskej armády za statočnosť tak dnes v rukách nitrianskej rodáčky symbolizuje morálnu odvahu a víťazstvo pravdy, ktoré pramení z veľkonočného tajomstva.
Zdroj: Biskupstvo Nitra, upravené [...]
27. marca 2026V Nitre sa modlili krížovú cestu za kňazov s blahoslaveným Jánom Havlíkom
Nitra 21. marca – Na nitrianskej Kalvárii sa uskutočnila krížová cesta za kňazov so zameraním na odkaz blahoslaveného Jána Havlíka. Podujatie zorganizoval Spolok svätého Vincenta de Paul na Slovensku (SSVP). Na pobožnosti sa zišli členovia spolku z rôznych kútov Slovenska, veriaci z miestnej komunity a zástupcovia Vincentskej rodiny vrátane pátrov lazaristov, sestier vincentiek a sestier satmárok.
Modlitba a svedectvo viery
Pobožnosť viedol duchovný poradca SSVP páter Mykola Dobra, CM. Jednotlivé zastavenia krížovej cesty prepojili úmysel modlitby za kňazov s dramatickými životnými osudmi a svedectvom blahoslaveného Jána Havlíka. Hudobnú atmosféru stretnutia dotvorila sestra Monika Farkašová DKL.
„Chceli sme sa spoločne modliť za kňazov a zároveň si pripomenúť svedectvo blahoslaveného Jána Havlíka, ktorý je pre nás príkladom vernosti a obety,“ uviedla prezidentka SSVP Mgr. Simona Boťanská.
Po stopách mučeníka v Nitre
Program po duchovnej časti pokračoval návštevou miest v Nitre, ktoré sú úzko späté s pôsobením a utrpením Jána Havlíka: Lurdskej kaplnky pod Kalváriou, miesta, kde Ján Havlík býval a kde ho spolu s ďalšími tajnými seminaristami zaistila komunistická Štátna bezpečnosť, nemocnice, kde pôsobili sestry vincentky, a bývalej policajnej stanice, kde prebiehali výsluchy.
Odborný historický a duchovný výklad k jednotlivým zastaveniam v meste pripravila sestra Monika. Podľa organizátorov bolo toto stretnutie nielen príležitosťou na prehĺbenie poznania života slovenského blahoslaveného, ale aj priestorom na upevnenie vzťahov v rámci Vincentskej rodiny.
O Spolku svätého Vincenta de Paul
SSVP je katolícke laické spoločenstvo, ktoré v roku 1833 založil bl. Frédéric Ozanam. Na Slovensku tvorí jednu z desiatich vetiev Vincentskej rodiny. Členovia spolku sa v duchu charizmy sv. Vincenta de Paul zameriavajú na konkrétnu pomoc ľuďom v núdzi, chorým a chudobným prostredníctvom lokálnych konferencií.
Silvia Lehutová
Foto: Simona Boťanská [...]
26. marca 2026Zamestnanci Sekretariátu KBS absolvovali obnovu s blahoslaveným Jánom Havlíkom
Zamestnanci Generálneho sekretariátu Konferencie biskupov Slovenska v Bratislave v utorok 24. marca 2026 absolvovali duchovnú obnovu. Deň stíšenia a modlitby sa niesol v duchu odkazu slovenského blahoslaveného Jána Havlíka. Obnovu viedol P. Tomáš Brezáni CM, provinciál Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul na Slovensku.
Program duchovného podujatia pozostával z dvoch prednášok zameraných na vnútornú hĺbku a vernosť Jána Havlíka, po ktorých nasledoval čas vyhradený na osobné rozjímanie a spoločná svätá omša. Mimoriadnym momentom dňa bolo predstavenie nového relikviára s ostatkami tohto blahoslaveného mučeníka.
P. Tomáš Brezáni vo svojich úvahách vychádzal z osobných zápiskov Jána Havlíka a svedectiev jeho brata Antona. Zdôraznil, že Janko vnímal svoje väzenie ako špecifické „misie“.
Podľa slov provinciála Havlík neodmietal ťažkú realitu, v ktorej sa ocitol, ale v každej situácii – vrátane krutých podmienok v Jáchymove – hľadal spôsob, ako slúžiť iným. Tak ako Janko v náročných podmienkach baní a väzenia nestrácal zo zreteľa svoj cieľ, rovnako možno akejkoľvek práci dať duchovný zmysel a vnímať ju ako službu pre iných.
Záver patril predstaveniu relikviára bl. Jána Havlíka, ktorý sa nachádza v bočnej kaplnke Kostola svätého Vincenta de Paul v Bratislave. Relikviár vytvorili Andrej Botek a Marián Králik, ktorí už v minulosti spolupracovali aj na relikviári blahoslaveného Titusa Zemana.
Relikviár obsahuje pozostatky rodáka z Duboviec Jána Havlíka, ktorý pre vernosť Kristovi prežil 11 rokov v uránových baniach, lágroch a žalároch. Za blahoslaveného bol vyhlásený 31. augusta 2024 v Šaštíne. Dekrét o jeho mučeníctve schválil v decembri 2023 dnes už zosnulý pápež František.
Zdroj: TK KBS [...]
22. marca 2026Blahoslavený Ján Havlík oslovuje svet: EWTN prináša príbeh slovenského hrdinu
Svedectvo vernosti a nezlomnej viery mladého slovenského vincentína, blahoslaveného Jána Havlíka, naberá globálny rozmer. Prestížna svetová katolícka spravodajská sieť EWTN News (Eternal Word Television Network) uverejnila 18. marca 2026 článok, ktorý približuje životný príbeh nášho rodáka miliónom veriacich po celom svete.
V článku s názvom „Young Slovak Martyr of Communism Reaches Global Audience“ (Mladý slovenský mučeník komunizmu oslovuje svetové publikum) autor Bohumil Petrík podrobne mapuje, prečo je príbeh mučeníka vernosti z Duboviec dnes dôležitejší než kedykoľvek predtým.
Slovenský vzor pre svetovú mládež
EWTN vo svojom príspevku vyzdvihuje Jána Havlíka ako vzor pre súčasnú generáciu mladých ľudí. Článok pripomína jeho hrdinstvo počas prenasledovania Cirkvi v 50. rokoch, keď napriek krutému väzneniu a mučeniu odmietol zradiť svoje povolanie a lásku k Bohu.
„Ján Havlík je pre dnešný svet symbolom vnútornej slobody, ktorú človeku nemôže vziať žiadny režim,“ uvádza sa v texte, ktorý reflektuje proces jeho blahorečenia a aktuálne aktivity spojené so šírením jeho kultu.
Nové vizuálne diela
Redakcia EWTN News upriamila pozornosť na niekoľko nových projektov, ktoré pomáhajú šíriť Jankov odkaz – publikáciu zo slávnosti blahorečenia „3 DNI S NEZLOMNÝM“, nový portrét blahoslaveného, nový relikviár, ale aj dabing dokumentu o Jánovom živote – Na ceste k dokonalosti – v štyroch svetových jazykoch (angličtina, španielčina, taliančina, francúzština).
Prečo na tom záleží?
To, že si taká vplyvná inštitúcia ako EWTN – ktorá vysiela do viac ako 400 miliónov domácností – vybrala práve príbeh Jána Havlíka, svedčí o univerzálnosti jeho posolstva. Pre Slovensko je to výnimočná príležitosť ukázať svetu duchovné bohatstvo a silu viery, ktorú naši predkovia zachovali počas totality.
Ján Havlík už nie je „len“ slovenským blahoslaveným. Stáva sa inšpiráciou pre trpiacu Cirkev a pre každého, kto hľadá silu v čase osobných či spoločenských skúšok.
Celý pôvodný článok v angličtine nájdete na portáli EWTN News pod týmto odkazom.
Slovenský preklad článku nájdete tu:
Mladý slovenský mučeník komunizmu oslovuje celosvetové publikum
Nové knihy, dokumentárny film v štyroch jazykoch a nový relikviár svedčia o rastúcom medzinárodnom dosahu blahoslaveného Jána Havlíka.
Autor: Bohumil Petrík
18. marec 2026
RÍM — Mučeník komunistického prenasledovania v Československu a najnovší slovenský blahorečený – bl. Ján Havlík, oslovuje medzinárodné publikum prostredníctvom nových kníh, viacjazyčného dokumentu a ďalších iniciatív.
Biskup Viliam Judák z Nitry, ktorý je zároveň historikom, je spoluautorom knihy s názvom „Naši svätí: Lexikón svätých a blahoslavených spojených so Slovenskom“, v ktorej je uvedený aj tento mladý mučeník. Hoci Slovensko nemá veľa vyhlásených svätých, má mnoho skutočných svätých „v duchu chápania evanjelia“, napísal biskup a vyjadril poľutovanie nad tým, že veriaci chýba „duchovný ďalekohľad a zdravá historická pamäť“, ak ich nevidia.
Kniha vyšla začiatkom roku 2026, krátko po tom, čo biskup požehnal pamätnú tabuľu na dome v Nitre, kde Havlík žil.
Havlík sa narodil 12. februára 1928 v vtedajšom Československu a stal sa seminaristom Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul (vincentínov). Keď komunistický režim začal prenasledovať Cirkev, tajne pokračoval v štúdiách, ale bol zatknutý, obvinený z vlastizrady, mučený, odsúdený na 14 rokov – neskôr znížených na 10 – a deportovaný do pracovných táborov. Za evanjelizáciu svojich spoluväzňov dostal ďalší rok za mrežami.
Po prepustení strávil Havlík svoje posledné roky prípravou detí na prvé sväté prijímanie, návštevami chorých a prekladaním náboženských textov. Zomrel 27. decembra 1965 vo veku 37 rokov v dôsledku mučenia a ťažkej práce. Svedectvá uvádzajú, že sa nikdy nesťažoval ani neobviňoval svojich prenasledovateľov.
Havlík bol blahorečený 31. augusta 2024 v národnej svätyni v Šaštíne – na tom istom mieste, kde pápež František slávil omšu počas svojej apoštolskej návštevy na Slovensku v roku 2021. Kardinál Marcello Semeraro, prefekt Dikastéria pre kauzy svätých, predsedal obradom blahorečenia a opísal Havlíka ako vzor vernosti Kristovi.
„V mnohých prípadoch a dokonca aj v rôznych kontextoch je ťažké, niekedy až hrdinské, zostať verným Kristovi,“ povedal Semeraro počas slávnosti.
O slávnosti blahorečenia bola vydaná nová kniha s názvom „Tri dni s nezlomným“. Spoluautorka Silvia Lehutová povedala, že blahorečenie „nebolo len jednorazovou udalosťou alebo formálnym gestom“.
Dodala: „V tichosti a modlitbe sme sa dotýkali niečoho posvätného,“ a zdôraznila, že Havlíkovo hrdinstvo nie je „vyhradené pre minulosť, ale je výzvou pre nás dnes.“
V roku 2026 vyšlo anglické, francúzske, španielske a talianske dabingové verzie dokumentárneho filmu z roku 2024 „Na ceste k dokonalosti“. Režisér Branislav Valko povedal, že dabing bol urobený „s cieľom priblížiť jeho život a svedectvo viery medzinárodnému publiku“, a dodal, že Havlíkov príbeh musí „inšpirovať aj dnešnú generáciu a ukázať, že viera a odvaha majú nadčasovú hodnotu“.
Tento rok bol predstavený aj nový relikviár obsahujúci časť Havlíkových kostí a takisto aj portrét od umelkyne Terézie Sedlakovej, ktorá uviedla, že sa inšpirovala portrétom svätého Carla Acutisa zo svojej dielne: „Snažila som sa zachytiť mladosť, čistotu a hlbokú vieru, ktoré presahujú utrpenie,“ povedala maliarka.
Semeraro pri blahorečení poznamenal, že Havlík sa vo väzení stretol s blahoslaveným Titusom Zemanom, saleziánskym kňazom, ktorý bol tiež prenasledovaný komunistickým režimom a blahorečený v roku 2017.
Text a preklad: Silvia Lehutová [...]
2. marca 2026Spoločne s blahoslaveným Jankom Havlíkom
Provinciál Misijnej spoločnosti P. Tomáš Brezáni, CM a hlavný koordinátor blahorečenia Jána Havlíka, Peter Novák, navštívili 26. februára Základnú školu Matky Alexie v Bratislave.Stretli sa s učiteľmi, zamestnancami školy a žiakmi ôsmeho ročníka.
Pre každú skupinu pripravili prezentáciu o živote bl. Jána Havlíka, po ktorej si spoločne pozreli dokument o príprave blahorečenia. Na záver mali spoločnú diskusiu spojenú s požehnaním s relikviou prvého stupňa.„Bolo to veľmi priateľské, až rodinné stretnutie, cítili sme sa prijatí a zažili viaceré silné momenty či rozhovory, ktoré boli vzájomne obohacujúce,“ povedal Peter Novák. Pokračuje: „Je to pre mňa vždy veľmi silné a dojemné hovoriť o Jankovom živote, a napriek tomu, že som o ňom už nie raz prednášal, stále mi občas zovrie hrdlo, keď hovorím o niečom osobnom, zažitom s Jankom. No vtedy si pomyslím, že Janko bol veselý mladý muž, isto by si želal, aby naše stretnutia neboli ,len spomienka na to smutné´, ale práve naopak. Aby sme sa povzbudili, motivovali byť verní vo viere, b živote, všade tam, kde práve sme, v povolaní, ktoré máme. Janko nám ukazuje, že sa to dá.“
Po skončení podujatia sa o svoje pocity podelil aj P. Tomáš Brezáni : „Janko oslovuje starších aj mladších, dnes sme to mohli zažiť. Hovoriť o živote bl. Jána Havlíka, o jeho vernosti, odhodlaniu a súčasne vidieť, ako sa dotýka mnohých sŕdc, je vzácne a krásne. Pre mňa to bola o to výnimočnejšia udalosť, že som sa po dlhých rokoch vrátil na ,moju školu´, kde som v roku 1998 maturoval na gymnáziu. A dnes som stretol niektorých ešte stále žijúcich učiteľov, napr. 98 ročnú sestru Akvinátu, ktorá ma doučovala nemecký jazyk.“ povedal. Zároveň dodal: „Som vďačný, že sme dnes mohli byť na škole Matky Alexie s Jankom. Vidieť novú generáciu, ktorá sa dotkla Janka. Verím, že toto naše dnešné stretnutie zostane už navždy v našich srdciach.“
Pri stretnutí mali účastníci k dispozícii knihy, životopisy či spomienkové predmety, vrátane najnovšej publikácie „3 dni s Nezlomným“, ktorá v obrazoch a slovách zachytáva historický moment blahorečenia. Milým spestrením dňa bol aj spoločný obed v školskej jedálni. Bol to skutočne požehnaný deň s Jankom.
P. Tomáš Brezáni, CM, Peter Novák [...]
26. februára 2026Vincentíni predstavili nový relikviár bl. Jána Havlíka, obsahuje relikviu i kríž od sestry Modesty
Nový relikviár blahoslaveného Jána Havlíka sa stal ústredným darom druhej liturgickej spomienky na tohto vincentínskeho seminaristu a mučeníka komunistického prenasledovania. Slávnosť sa konala v Kostole sv. Vincenta de Paul v bratislavskom Ružinove a pripravila ju Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul spolu s Vincentskou rodinou na Slovensku a Farnosťou Bratislava-Prievoz.
Relikviár obsahuje relikviu prvého stupňa – časť kosti z dolnej končatiny blahoslaveného – a zároveň kríž, ktorý mu pri pohrebe vložila do rakvy jeho teta, vincentka sestra Modesta. Práve spojenie relikvie a osobného predmetu vytvára silný symbolický odkaz na jeho obetu a duchovné dedičstvo.
Provinciál vincentínov na Slovensku P. Tomáš Brezáni zdôraznil, že každá relikvia je predovšetkým svedectvom Božieho pôsobenia v konkrétnom ľudskom živote. „Aj tá najmenšia relikvia je dôkazom Božej milosti v živote svätca či blahoslaveného. V tomto prípade ide o relikviu prvého stupňa v pôvodnej veľkosti, doplnenú o kríž. Spolu vytvárajú pomyselný kalvársky vrch, lebo obeta blahoslaveného Jána Havlíka bola úzko spätá s utrpením a krížom,“ uviedol.
Osobitný príbeh nesie aj kríž od sestry Modesty. „Bol to krížik, ktorý mu vložila do rakvy jeho teta, s ktorou mal veľmi hlboký duchovný vzťah. Mala zásadný vplyv na jeho dozrievanie. Dnes môžeme tento dar na rozlúčku uctievať spolu s autentickou relikviou. Spájajú sa tak dva životy darované Bohu, prepojené pokrvným i duchovným putom,“ priblížil provinciál.
Relikviár bol vytvorený špeciálne pre túto príležitosť a bude umiestnený v kaplnke provinciálneho domu Misijnej spoločnosti v Bratislave. „Bola to príležitosť nájsť dôstojné miesto pre tak vzácne relikvie a sprístupniť ich veriacim. Symbolicky tak budú v srdci provincie, kde sa stretávajú spolubratia i celá Vincentská rodina,“ povedal P. Brezáni.
Umelecké spracovanie relikviára je jednoduché, no bohaté na symboliku. Presklenú zapečatenú kapsulu zdobí päť ratolestí ako znak mučeníctva. „Je to odkaz na päť Kristových rán i na päť vincentínskych čností – jednoduchosť, poníženosť, láskavosť, umŕtvenosť a apoštolskú horlivosť, ktoré sa blahoslavený Ján usiloval žiť,“ vysvetlil.
Provinciál zároveň pripomenul, že úcta k relikviám nemá byť senzáciou. „Relikvia je odkazom na Toho, ktorý pomohol tejto osobe prežiť život preniknutý Láskou. Je duchovnou vzpruhou, aby sme si uvedomili, že nie sme sami. Svätí a blahoslavení nám pomáhajú kráčať našou cestou k Bohu – a tak máme medzi sebou prítomný kúsok neba,“ dodal.
Foto: Silvia Lehutová [...]
25. februára 2026Predstavili nový portrét blahoslaveného Jána Havlíka od Terézie Sedlákovej
Druhá liturgická spomienka na blahoslaveného Ján Havlík v Kostole sv. Vincenta de Paul v bratislavskom Ružinove priniesla aj predstavenie nového umeleckého daru – portrétu mladého mučeníka od Mgr. Terézie Sedlákovej. Podujatie pripravila Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul spolu s Vincentskou rodinou na Slovensku a Farnosťou Bratislava-Prievoz.
Autorka sa vo svojej tvorbe usilovala priblížiť blahoslaveného ako „nášho“ – blízkeho a zároveň hlboko ponoreného do Božej prítomnosti. „Mojím hlavným zámerom bolo zachytiť jeho vnútorné nadšenie a prebývanie duše v Bohu aj v ťažkých chvíľach martýria. Verím, že jeho duša nebola naplnená pochmúrnosťou, ale že si v sebe uchovával svetlo a povzbudivé spomienky,“ uviedla Mgr. Sedláková.
Nezlomnosť mladého seminaristu vyjadrila symbolickým prepojením jeho srdca so srdcom Ukrižovaného Krista. „Z Kristovho srdca prúdia k Jankovi lúče v podobe krvi a vody, ako ich poznáme z obrazu Božieho milosrdenstva. Toto prepojenie vyjadruje silu, z ktorej čerpal – úplnú dôveru a odovzdanosť Bohu,“ vysvetlila autorka.
Pri tvorbe vychádzala zo známych historických fotografií, no rozhodla sa zobraziť ho ako mladého muža ešte pred zničením mučením a chorobou. „Verím, že v nebi má oslávené telo, a práve túto podobu – plnú dôstojnosti a svetla – som chcela preniesť na obraz,“ doplnila.
Portrét je bohatý na symboliku. Kríž so srdcom na mieste Kristovho tela vzdialene pripomína vincentínsky znak a poukazuje na jeho príslušnosť k duchovnej rodine sv. Vincenta. Pretrhnuté srdce symbolizuje lásku k Bohu až po mučeníctvo, kostol pod krížom naznačuje jeho túžbu po kňazstve a cintorín pripomína pominuteľnosť života. Nechýba ani motív banských koľajníc ako spomienka na ťažké väzenské práce či slovenská krajina s rodnou obcou, poliami a horami, ktoré vyjadrujú jeho lásku k domovu a prírode. V hornej časti obrazu je umiestnený jeho výrok o odovzdanosti do Božej vôle.
Autorka priznala, že pri maľovaní vychádzala aj zo skúsenosti s portrétmi mladých svätých, akými sú Carlo Acutis a José Sánchez del Río. „Aj v tomto prípade som sa snažila zachytiť mladistvosť, čistotu a hlbokú vieru, ktorá presahuje utrpenie,“ dodala.
Nový portrét sa tak stáva nielen umeleckým dielom, ale aj vizuálnym svedectvom viery a nádeje, ktoré môže veriacich povzbudiť k hlbšej dôvere v Božiu vôľu aj uprostred skúšok.
Foto: Silvia Lehutová [...]
24. februára 2026Publikácia „3 dni s Nezlomným“ približuje historický moment blahorečenia Jána Havlíka
„3 dni s Nezlomným“ je názov knižnej novinky, ktorú predstavili pri príležitosti druhej liturgickej spomienky na blahoslaveného Jána Havlíka v Kostole sv. Vincenta de Paul v bratislavskom Ružinove. Kniha autorov Silvie Lehutovej a P. Tomáša Brezániho CM zachytáva trojdnie jeho blahorečenia ako historický moment pre Cirkev na Slovensku i pre Vincentskú rodinu. Podujatie pripravila Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul spolu s Vincentskou rodinou na Slovensku a Farnosťou Bratislava-Prievoz.
Kniha zachytáva trojdnie blahorečenia ako historický moment pre Cirkev na Slovensku i pre celú Vincentskú rodinu. „Uvedomovali sme si, že blahorečenie Jána Havlíka nie je len jednorazová udalosť. Túžili sme po tom, aby to, čo sme mali možnosť prežiť, nezostalo iba v našej pamäti. Kniha je spôsobom, ako túto slávnosť uchovať a sprístupniť aj ďalším generáciám,“ uviedla spoluautorka Silvia Lehutová. Pri zostavovaní publikácie bolo podľa nej najnáročnejšie vybrať z množstva materiálu to podstatné. „Každá fotografia mala svoj príbeh. Cítili sme zodpovednosť, aby výsledok nebol len dokumentom, ale autentickým svedectvom,“ priblížila. Významnú úlohu zohral grafik blahorečenia Andrej Kmeťo, ktorý podľa jej slov dokázal obrazový i textový materiál prepojiť do jednotného vizuálneho jazyka, ktorý podporuje duchovné posolstvo knihy.
Publikácia prepája obraz, slovo i liturgický zážitok. Fotografie zachytávajú atmosféru a emóciu okamihu, homílie prinášajú teologickú hĺbku a texty vysvetľujú symboliku obradu. Do liturgie sa aktívne zapojili členovia jednotlivých vetiev Vincentskej rodiny – vincentíni, vincentky, satmárky, laici i klienti DEPAUL Slovensko. „Keď čitateľ vidí konkrétne tváre a gestá služby, uvedomí si, že to nebola anonymná udalosť, ale živé spoločenstvo Cirkvi,“ zdôraznila Lehutová.
Osobitnú kapitolu tvorí opis zapečatenia relikviára, ktoré bolo podľa nej silným duchovným momentom. „Nebolo to iba technické gesto, ale hlboký znak úcty a zodpovednosti Cirkvi. V tichu a modlitbe sme si uvedomovali, že sa dotýkame niečoho posvätného,“ uviedla s tým, že relikvia nie je symbolom minulosti, ale konkrétnym spojením so svätosťou, ku ktorej sú pozvaní všetci veriaci.
Motto „Nezlomný“, ktoré sprevádzalo blahorečenie, sa podľa autorov premieta do celého obsahu knihy. „Nezlomnosť sa ukazuje ako každodenná vernosť, ktorá stojí pevne aj v skúške. Nie je to hrdinstvo vyhradené minulosti, ale výzva pre nás dnes,“ povedala spoluautorka.
Publikácia chce osloviť aj tých, ktorí sa na blahorečení nemohli zúčastniť. „Budem rada, ak si čitateľ pri listovaní knihou položí otázku, kde má byť on sám ‚nezlomný‘ – v rodine, vo vzťahoch, v službe či vo viere. Ak ho niektorá myšlienka privedie k tichému zamysleniu alebo modlitbe, potom kniha splnila svoj cieľ,“ dodala Silvia Lehutová.
Foto: Silvia Lehutová [...]
13. februára 2026Vincentská rodina na Slovensku slávila 2. liturgickú spomienku na bl. Jána Havlíka
V Kostole sv. Vincenta de Paul v bratislavskom Ružinove sa včera konala 2. liturgická spomienka na blahoslaveného Jána Havlíka, vincentínskeho seminaristu a mučeníka komunistického prenasledovania Cirkvi v 50. rokoch 20. storočia. Podujatie pripravila Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul spolu s Vincentskou rodinou na Slovensku a Farnosťou Bratislava – Prievoz. Program slávenia otvorili mladí zo Združenia mariánskej mládeže, jednej z desiatich vetiev Vincentskej rodiny na Slovensku, ktorí veriacim predstavili hovoreným a pesničkovým pásmom zamyslenia z Jánovho života a priblížili jeho osobnosť a nezlomné svedectvo viery.
Vyvrcholením spomienky bola svätá omša, ktorej hlavným celebrantom bol Mons. Pavol Šajgalík, OFMCap, biskup Ordinariátu OS a OZ SR. Koncelebrovali provinciál Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul P. Tomáš Brezáni a kňazi Misijnej spoločnosti. Svätej omše sa zúčastnili členovia a predstavení vetiev Vincentskej rodiny na Slovensku, členovia koordinačného tímu blahorečenia Jána Havlíka, množstvo veriacich a farníkov farnosti Prievoz. Na začiatku slávnostnej svätej omše P. Brezáni pozdravil všetkých prítomných, médiá, rodnú dedinu Dubovce a rodnú sestru Jána Havlíka – Máriu, s ktorou sa telefonicky spojil a sprostredkoval jej pozdravy od celej Vincentskej rodiny.
Počas podujatia boli predstavené tri významné dary: nový relikviár bl. Jána Havlíka obsahujúci relikviu a kríž, ktorý vložila do jeho rúk teta – vincentka sestra Modesta pri pohrebe, nový portrét Jána Havlíka od Mgr. Terézie Sedlákovej a publikácia „3 dni s Nezlomným“ autorov P. Tomáša Brezániho CM a Silvie Lehutovej. Mons. Šajgalík vo svojej homílii zdôraznil, že Ján Havlík je tichým, ale nezlomným svedkom viery, ktorý napriek telesnému a psychickému utrpeniu povzbudzoval všetkých k životu a ukázal, že každé utrpenie má zmysel. Na záver vyzval prítomných k aktívnemu šíreniu odkazu Jána Havlíka: „Pokračujme v jeho misii, zostaňme verní Bohu a prinášajme svetu zmierenie.“ Po záverečnom požehnaní celebranti spolu s kňazmi v procesii odobrali k relikviáru, kde sa modlili litánie a uctili si relikvie blahoslaveného. Silvia LehutováFoto: Zuzana Kostkováhttps://www.janhavlik.sk/wp-content/uploads/2026/02/tv-lux-Havlik2vyrocie.mp4
Video: TV LUX [...]
4. februára 2026Vincentíni pozývajú na slávenie 2. liturgickej spomienky na blahoslaveného Jána Havlíka
Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul pozýva veriacich na slávenie 2. liturgickej spomienky na blahoslaveného Jána Havlíka, ktoré sa uskutoční vo štvrtok 12. februára 2026 v Kostole sv. Vincenta de Paul v Bratislave – Ružinove.
Program slávenia otvorí duchovný vstup v réžii Združenia mariánskej mládeže. Vyvrcholením večera bude slávnostná svätá omša, ktorú bude celebrovať Mons. Pavol Šajgalík, biskup Ordinariátu Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR.
Slávenie je príležitosťou znovu sa vrátiť k silnému svedectvu blahoslaveného Jána Havlíka – vincentínskeho seminaristu a mučeníka vernosti Kristovi, ktorého život oslovuje najmä mladých ľudí svojou odvahou, čistotou srdca a vernosťou pravde aj v utrpení.
„Janko Havlík nám pripomína, že svätosť sa nerodí z veľkých slov, ale z každodennej vernosti Bohu, aj keď je to spojené s bolesťou a obetou,“ uvádza provinciál Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul P. Tomáš Brezáni, CM, a dodáva, že jeho príbeh je stále aktuálnou výzvou pre dnešnú generáciu.
Organizátori srdečne pozývajú členov Vincentskej rodiny, spolupracovníkov, účastníkov príprav blahorečenia, ako aj širokú verejnosť, aby sa spoločne zišli v modlitbe, vďačnosti a spomienke na blahoslaveného Jána Havlíka.
Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul [...]
29. decembra 2025V Bratislave a Dubovciach si pripomenuli 60. výročie úmrtia bl. Jána Havlíka
Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul, Vincentská rodina na Slovensku a Farnosť Bratislava – Prievoz si v predvečer sviatku Svätej rodiny (27. decembra 2025) pripomenuli 60. výročie úmrtia blahoslaveného Jána Havlíka, vincentínskeho seminaristu a mučeníka komunistického prenasledovania Cirkvi v 50. rokoch 20. storočia.
Spomienková slávnosť sa konala v Kostole sv. Vincenta de Paul v bratislavskom Ružinove, kde sa nachádza aj relikviár s telesnými pozostatkami blahoslaveného. Program sa začal hudobným vystúpením pesničkára Petra Jankú, ktorý piesne zo svojho repertoáru doplnil osobnými zamysleniami a spomienkami na život a svedectvo bl. Jána Havlíka.
Vyvrcholením slávenia bola slávnostná svätá omša, ktorej hlavným celebrantom bol nitriansky biskup a podpredseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Viliam Judák. Koncelebrovali provinciál Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul P. Tomáš Brezáni CM a kňazi Misijnej spoločnosti.
Vo svojej homílii sa biskup Judák upriamil na osobu blahoslaveného Jána Havlíka, jeho krátky, no duchovne bohatý a bolestný život, poznačený vernosťou Kristovi a Cirkvi až po obetu vlastného zdravia a života. Zdôraznil, že základy jeho duchovného smerovania boli položené v hlboko veriacej rodine, ktorá mala rozhodujúci vplyv na formovanie jeho charakteru a viery.
Biskup Judák zároveň upozornil na význam rodiny v dnešnej spoločnosti, ktorá sa podľa jeho slov nachádza v kríze.
Rodiny povzbudil k spoločnej modlitbe, k budovaniu vzťahov a k zodpovednej výchove detí. „Otcovia, buďte otcami, mamy, mamami. Ak je to možné, nezamieňajme si svoje úlohy,“ povedal a vyzval rodičov, aby nepreberali vzory a rady, ktoré sú v rozpore so základnými hodnotami kresťanskej antropológie.
Osobitne zdôraznil význam každodenných prejavov viery v rodinách: „Žehnajme svoje deti a zverujme ich Pánovi, ako to robili aj rodičia Jána Havlíka. Dbajme aj na malé gestá viery, lebo práve tie formujú naše deti a ich budúce smerovanie.“
Svoju homíliu zakončil povzbudením: „Človek sa nerodí veľkým ani svätým, ale sa ním stáva. Svojím životom, utrpením a vernosťou Bohu a Cirkvi sa ním stal aj Janko Havlík.“
Homilia Mons. Viliama Judáka
V závere svätej omše poďakoval provinciál Tomáš Brezáni biskupovi Judákovi za jeho prítomnosť a odovzdal mu dar – relikviu blahoslaveného Jána Havlíka určenú pre kaplnku na Nitrianskom hrade a publikáciu Positio super martyrio, ktorá systematicky predstavuje jeho život, smrť a povesť mučeníctva.
Biskup Judák relikviou požehnal prítomných veriacich a spolu s kňazmi si následne uctil relikvie blahoslaveného a pomodlil sa litánie k bl. Jánovi Havlíkovi.
Na spomienkovej slávnosti sa zúčastnili členovia Vincentskej rodiny na Slovensku, kňazi Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul a ďalší veriaci, ktorí prišli poďakovať za život a svedectvo blahoslaveného Jána Havlíka a vyprosiť si milosti na jeho príhovor.
Blahoslavený Ján Havlík, blahorečený v auguste 2024, zostáva aj dnes silným svedkom odvahy, vernosti viere a nádeje, že ani utrpenie a prenasledovanie nedokážu zlomiť človeka, ktorý svoj život vložil do Božích rúk. V rovnaký deň, ako v Bratislave, si pripomenuli 60. výročie úmrtia Jána Havlíka aj v jeho rodisku.
Svätú omšu v Kostole sv. Žofie v Dubovciach v okrese Skalica celebroval bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský.
Zdroje: Biskupstvo Nitra / Silvia Lehutová, upravené
Foto: Biskupstvo Nitra [...]
25. decembra 2025Obdivujem Jankovu schopnosť odpúšťať
Od úmrtia Jána Havlíka uplynie 27. decembra šesťdesiat rokov. Najmladšou družičkou na jeho pohrebe bola Dana Dorothea Mikulová, ktorá stála pri zrode myšlienky blahorečenia tohto mučeníka vernosti.
Kedy ste sa prvý raz stretli s menom Janka Havlíka?
Už ako malé dievča. V našej rodine sa o ňom hovorilo s úctou ako o človeku, ktorý trpel za vieru. Žila som na ulici, kde Janko býval, a s mojou maminkou sme pravidelne navštevovali jeho mamu, tetu Justínu. Janko bol už vo väzení, a hoci som bola dieťa, cítila som, že sa deje krivda, o ktorej sa nesmelo hovoriť. Išlo o obdobie, keď bolo nebezpečné priznať sa k viere a sympatii k Cirkvi. Psychológia ukazuje, že čo sa uloží do mysle a srdca dieťaťa do šiestich rokov, zostáva s ním celý život -a tieto zážitky ma formovali, stali sa súčasťou mojej identity.
Priatelili sa vaše rodiny?
Moja maminka bola Jankovou rovesníčkou. A teta Justína bola pre nás ako bútľavá vŕba – miesto, kam sme chodili po radu, pochopenie a odvahu. Pamätám si, keď som sa pripravovala na prvé sväté prijímanie, jemne mi skontrolovala odev a svojím pohľadom mi dala pocit, že všetko je v poriadku. Pre mňa bola velkou a láskavou autoritou. Napriek tomu, že režim väznil jej synov, dokázala niesť aj utrpenie iných a byť im oporou. Aj jej vlastné vnučky si na ňu spomínajú ako na najlepšiu starú mamu na svete.
Čo vás na príbehu Jána Havlíka najviac zaujalo?
Zasiahla ma jeho verná láska ku Kristovi a obdiv k Sedembolestnej Panne Márii – až do posledného dychu. Jeho ochota znášať utrpenie bez hnevu a s pokorou bola a stále je pre mňa vzorom. Obdivujem jeho schopnosť odpúšťať. Tiež to, že ani v utrpení nestratil vnútornú radosť a humor. A že aj v tých najkrutejších chvíľach pobytu vo väzení si dokázal plniť svoj sen – byť misionárom a „svetlom z Jáchymovských baní“. Dokázal šíriť nádej tam, kde bola temnota a utrpenie.
Zažili ste ho aj osobne?
Áno, keď sa vrátil veľmi chorý z väzenia. Bola som najmladšia družička na jeho pohrebe. Neskôr som poznávala jeho život z výpovedí svedkov, listov a spomienok. Išlo o zážitky, ktoré sa navždy uložili v mojom srdci a čakali na chvíľu, keď budú môcť byť vyjadrené.
Ako sa vo vás zrodila myšlienka iniciovať proces blahorečenia Jána Havlíka?
Keď som sa stala starostkou Duboviec, chcela som občanom dať nielen pozemky na stavbu domov či vodovod, ale aj duchovnú silu prostredníctvom génia loci. Uvažovala som, kto by mohol byť týmto symbolom. A zrazu, akoby z hĺbky srdca, sa objavil obraz Janka. Jeho život, odvaha a láska k Bohu a ľuďom. Voľba bola jednoznačná, lebo som cítila, že jeho príbeh by nemal zostať zabudnutý.
Kto vám pomáhal pri rozhodovaní pustiť sa do tohto mimoriadneho diela?
Opierala som sa najmä o modlitbu, Božiu vôľu, blízkych priateľov a rodinu, ktorí podporovali moju vášeň pre spravodlivosť. Stále nemôžem uveriť, že sa mi dostalo tolko Božej milosti. Neprejde deň, aby som Bohu neďakovala za príležitosť byť pri takej významnej udalosti. Je úžasné, ako sa z iskierky v mojom srdci vo forme túžby dať občanom vzor správania a dobra, stalo dielo, ktoré dokázalo spojiť velké spoločenstvo. Ak má myšlienka prežiť, potrebuje ľudí, ktorí ju pochopia, prijmú a stanú sa jej nositeľmi. Nám sa to podarilo. Dobro totiž priťahuje tých, ktorí túžia po zmysle, pravde a čistote. Tak sa z iskry stal plameň. A z plameňa svetlo, ktoré videli ďalší a ktoré dokázalo prežiariť celú komunitu, farnosť, obec a dokonca krajinu.
Kto vám bol najväčšou oporou?
Na začiatku to bola idea svätého Jána Pavla H., ktorý vyzval na blahorečenie tých, ktorí verne trpeli pod totalitnými režimami. Opierali sme sa o iniciatívu vtedajšieho provindála vincentínov, pátra Augustína Slaninku a autorky kníh o Jankovi Heleny Slávikovej, ktorá odviedla záslužnú prácu pri zdokumentovaní Jankových životných osudov. Dôležitý bol vklad Františka Mikloška, ktorý pomáhal otvárať dvere do tajných archívov ŠtB, aj hlboká múdrosť Antónia Srholca, Jankovho spoluväzňa. V Dubovciach tiež prístup vtedajšej vicestarostky Kataríny Ondrušovej. Neoceniteľní boh aj môj manžel, syn a dcéra.
Pociťovali ste pochopenie aj od cirkevných autorít?
Áno, arcibiskup Stanislav Zvolenský prijímal mňa s Katkou Ondrušovou vo svojom úrade vždy s úctou, láskou a aj s dobrými kávičkami, ktoré vytvárali domácku atmosféru. Bol to pre nás dar. Jeho podpora posilňovala aj celú komunitu Duboviec. Ľudia cítili, že naše úsilie stojí na pevnom duchovnom základe. Jankov príbeh postupne oslovil aj politikov, umelcov, historikov, právnikov či lekárov. Za všetkých spomeniem Róberta Letza, Štefana Bučka či Jozefa Tomášika, autora nádherných básní venovaných Jankovi.
Ako reagovalo na túto iniciatívu vaše okolie?
Väčšina lúdí s nadšením. Staršia generácia vnímala Janka ako skrytého svätca, mladší prejavovali záujem, mnohí sa aktívne zapájali do podujatí, výstav či dobrovoľníckych činností. Vznikli podujatia Johnyfest alebo Jankove Dubovce. Žiaľ, našli sa aj takí, ktorí sa nám vysmievali. Prestali sme ich vnímať a potom sme sa už len tešili z úspešných krokov.
Stretli ste sa aj so silnejšími negatívnymi reakciami?
Áno, stretli sme radikálnych odporcov. Každé Božie dielo má protivníkov, najmä medzi ľuďmi s opačnými hodnotami. Aj v Jankovej rodnej obci bola v čase, keď sa blížil termín blahorečenia, snaha šíriť neprajnosť a pochybnosti. Bolo to náročné obdobie. Oponentúru sme zvládli modlitbou, vzájomnou podporou a presvedčením, že konáme Božiu vôlu.
Foto: Zuzana Kostková
Ktoré prekážky boli najťažšie na prekonanie?
Neprajnosť, pochybnosti či administratíva sú náročné prekážky, ale pre nás to bolo také nádherné poslanie, že sme ich takmer nevnímali. Každý krok, hodiny práce, rozhovor či stretnutie nás napĺňali energiou, lebo sme stretávali veľa dobrých a vzácnych ľudí. Namiesto pocitu bremena sme dtili, že náročnosť sa menila na zdroj motivácie, radosti a vnútorného uspokojenia.
Kolko strán dokumentácie o Jankovom živote ste zhromaždili?
Ide o výsledok kolektívu: stovky strán listov, svedeckých výpovedí, dokumentov, fotografií. V Dubovciach sme robili všetko, čo bolo v našich silách, aby sme zdokumentovali Jankov život. Usporiadali sme dve vedecké konferencie, výstavy, spomienkové slávnosti, knižne vydali zbierku, chodili po farnostiach a rozprávali o Jankovi. Nestačil len výskum, informácie sa museli dostať medzi ľudí. Dostalo sa mi ďalšej veľkej Božej milosti, keď som spolu s vincentínom pátrom Emilom Hoffmannom, Katarínou Ondrušovou a Jirkom Ondrušom bola v delegácii, ktorá odovzdala zo Slovenska tieto dokumenty Kongregácii pre kauzy svätých vo Vatikáne.
Aké boli vaše prvé pocity, keď pápež František schválil blahorečenie?
Vlna emócií – slzy, radosť, vďačnosť, pokora. Cítila som, že sa naplnilo dielo, ktoré vznikalo z modlitieb, obetí a sŕdc mnohých ľudí. Pociťovala som aj veľkú vďačnosť členom Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, ktorých neúnavná práca aj vo Vatikáne umožnila, aby Jankov život zažiaril svetu. O osem mesiacov prišiel ďalší nezabudnuteľný okamih, keď pápež František zo svojho okna vo Vatikáne celému svetu oznámil, že náš Janko bol blahorečený.
Svedkom Jankovho blahorečenia sa Slovensko stalo v auguste minulého roka. Čo si zo slávnosti budete nadosmrti pamätať?
Pokoj, spolupatričnosť a radostnú atmosféru, ktorá panovala počas celej slávnosti. Žiariace tváre ľudí niesli výpoveď, že svätosť nie je minulosť, ale prítomnosť. Nezabudnem na členov komisie, ktorá s nadšením pripravovala slávnosť blahorečenia pod vedením pátra Tomáša Brezániho, provinciála vincentínov.
Vy a vaši spolupracovníci ste odviedli kus statočnej práce. Aj vám za to niekto poďakoval?
Najväčším poďakovaním sú modlitby ľudí a ich dojatie. Keď niekto povie: „Cez Janka som znovu našiel vieru“, je to najväčšie „ďakujem“. Pre mňa je veľkým poďakovaním i tento rozhovor.
Ján Havlík sa nedal zlomiť ani pod nátlakom totalitného režimu. V čom vás inšpiruje, aby ste boli nezlomná?
Neviem, či dokážem byť úplne nezlomná. Som len človek so svojimi pozitívami aj nedostatkami. Janko ma učí hľadať cesty, ako byť lepším človekom, ako rozdávať dobro, lásku a pochopenie, vstať po páde, poučiť sa a pokračovať, aj keď sú okolnosti ťažké.
V akých situáciách prosíte Janka o jeho orodovanie a nebeskú pomoc?
Ja Janka nielen prosím, ale mu aj ďakujem za dar stretnutia s úžasnými lúdŕni, ktorí ma povzbudzujú k pevnejšej viere. Tiež za príležitosti rásť, učiť sa láskavosti, trpezlivosti a odvahe. Prosím ho o vnútornú silu čeliť výzvam, konať dobro aj v malých skutkoch a odpúšťať tým, ktorí ma zranili, aby moje srdce zostalo slobodné.
Čo vám najviac pripomína prítomnosť odkazu Jána Havlíka v Dubovciach a Skalici?
V Skalici je to pamätník Svedomie od nevidomej sochárky Marianny Machalovej Jánošíkovej a pamätná tabuľa na dome rodiny Barátovcov, ktorá pripomína miesto Jankovho pozemského odchodu. V Dubovciach je to popolnica v Kostole sv. Žofie -tá, pri ktorej Janko v Skalici zomrel, a Jankov hrob. Sú to miesta, kde sa ľudia ticho modlia a spomínajú.
Čím si vy osobne plánujete pripomenúť 60 rokov od Jankovho odchodu do Otcovho domu?
Janko zomrel 27. decembra 1965 na sviatok Jána Evanjelistu. Plánujem hlbokú spomienku a modlitbu s rodinou, účasť na oslave vo farnosti Radošovce i návštevu miest spätých s jeho životom vrátane Kostola sv. Vincenta de Paul v Bratislave, kde je umiestnený hlavný relikviár. Dole žité tiež bude zapojenie študentov súkromnej strednej školy v Skalici, aby výročie bolo nielen spomienkou, ale aj výzvou pre život mladých.
Zdroj: Katolícke noviny Zuzana Artimová [...]
Ján Havlík
Rodák z Duboviec Ján Havlík, seminarista Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, prežil pre vernosť Kristovi 11 rokov v uránových baniach, lágroch a žalároch československého gulagu. Zomrel na následky mučenia. Pápež František 14. decembra 2023 schválil dekrét o mučeníctve Jána Havlíka. Slávnosť blahorečenia sa konala 31. augusta 2024 v Šaštíne.
