• Polski
  • English

Blahoslavený Ján Havlík

mučeník vernosti

Kto bol Ján Havlík?

Ján Havlík sa narodil 12. februára 1928 v obci Vlčkovany (dnešná obec Dubovce) na Záhorí na západnom Slovensku ako najstaršie zo štyroch detí. O dva dni neskôr, 14. februára 1928, bol pokrstený. Rodina žila v extrémnej chudobe, a Ján od útleho veku čelil veľkým obetiam, aby mohol chodiť do školy.
 
Navštevoval školu v Holíči a od roku 1941 gymnázium v Skalici. Dňa 27. septembra 1941 prijal v Radošovciach sviatosť birmovania. V roku 1943, keď mal pätnásť rokov, dozrela jeho voľba povolania: chcel sa stať kňazom a misionárom lazaristom, aby chudobným ohlasoval Božiu lásku. Presťahoval sa do Banskej Bystrice, kde v roku 1943 nastúpil do Apoštolskej školy Kongregácie misijnej spoločnosti svätého Vincenta de Paul. Kvôli politickým zmenám mohol zmaturovať až v máji 1949 a koncom augusta vstúpil do noviciátu.

Kvôli prenasledovaniu, ktoré komunistický režim rozpútal proti cirkevným štruktúram, bola Apoštolská škola v máji 1950 zatvorená. Ján Havlík bol po preložení do obce Kostolná, kde sa na niekoľko týždňov podrobil politickej indoktrinácii, poslaný 10. augusta 1950 pracovať na stavbe priehrady mládeže v Púchove. Po troch mesiacoch bol prepustený. Keďže teologická fakulta v Bratislave bola pod kontrolou komunistického režimu, rozhodol sa tajne študovať teológiu popri zamestnaní v Nitre spolu s niektorými spolubratmi a pod vedením predstavených misijnej kongregácie.
 
Dňa 29. októbra 1951 vtrhla ŠtB na miesto, kde bývali, a Ján Havlík bol spolu so svojimi spoločníkmi a predstavenými zatknutý a obvinený z „velezrady“. Pred súdnym procesom, ktorý sa konal od 3. do 5. februára 1953, bol pätnásť mesiacov väznený, počas ktorých bol vystavený násiliu a mučeniu. Rozsudok bol veľmi prísny – odsúdený bol na 14 rokov väzenia, neskôr mu bol trest znížený na 10 rokov.
Napriek všetkému si zachoval pokoj, odovzdanosť a hrdinskú lásku voči svojim nepriateľom. Stal sa „MUKL-om“ (mužom určeným k likvidácii). Na výkon trestu ho previezli do pracovných táborov, najprv do Ostrova na Jáchymovsku, potom do Příbrami. Od roku 1958 bol väznený v Ruzyni, kde bol vystavený mučeniu „v bielych rukavičkách“ (psychickému týraniu). Dôvodom bol ďalší súd, ktorý ho odsúdil za misijnú službu medzi spoluväzňami a zvýšil mu trest o jeden rok. Ťažké životné podmienky a zranenia, ktoré utrpel pri plnení svojich povinností, postupne zhoršili jeho fyzický stav, najmä vážne problémy so srdcom.
 
Napriek utrpeniu zostal verný svojmu poslaniu a neúnavne pomáhal svojim spoluväzňom na materiálnej i duchovnej úrovni. Verný Pánovmu povolaniu, aj vo väzení vyznával kresťanské hodnoty a nehanbil sa za svoje povolanie. Jeho presvedčenie z neho urobilo terč. Bol bitý, celé mesiace držaný na samotke, nútený k najťažším prácam a brutálne vypočúvaný v každom dennom i nočnom čase.
 
Predkladal rôzne žiadosti o výhody, ako napríklad podmienečné prepustenie a amnestiu, ktoré však boli systematicky zamietané, pretože napriek jeho bezúhonnému správaniu bol považovaný za ideologického nepriateľa režimu kvôli svojej príslušnosti k Cirkvi. Medzitým sa jeho fyzický stav čoraz viac zhoršoval, čo si vyžadovalo pravidelné hospitalizácie.
V roku 1960 bol prevezený do väzenskej nemocnice v Ilave. Dňa 29. októbra 1962 ho prepustili na slobodu po absolvovaní celého 11-ročného trestu. Posledné tri roky svojho života strávil medzi nemocnicou a domom svojej matky, pričom zvyšné sily venoval apoštolátu. Sprevádzal deti pri prvom svätom prijímaní, navštevoval chorých a prekladal náboženské texty. Nikdy sa nesťažoval na svoje neustále utrpenie ani neobviňoval svojich prenasledovateľov.
 
Na Štedrý deň v roku 1965 ho z nemocnice poslali stráviť sviatky domov k rodičom. Ráno 27. decembra 1965, na sviatok svätého Jána a svoje meniny, sa vybral k doktorovi. Mama ho poprosila, aby po ceste zaniesol rádio do opravy. Keď Ján prechádzal skalickými uličkami, kráčalo sa mu čoraz ťažšie. Zastal pri jednej popolnici, ktorá patrila miestnemu lekárovi. Keď ho lekár oslovil, nedostal žiadnu odpoveď. S pomocou okoloidúceho preniesli Jána do domu, kde však zistili, že už nežije. Zomrel uprostred mesta, no predsa v úplnej osamelosti. Jediným svedkom jeho smrti bol Boh. Ján Havlík zomrel vo veku 37 rokov ako misijný seminarista, ktorý obetoval svoj život.
Od svojej smrti sa Ján Havlík tešil povesti autentického mučeníka medzi tými, ktorí ho poznali a obdivovali jeho mimoriadne svedectvo viery, ktoré nezaniklo napriek krutému prenasledovaniu. Počas komunistického režimu nebolo možné otvorene prejaviť toto presvedčenie, a preto zostala povesť jeho mučeníctva v latentnej podobe. Po návrate demokracie sa svedectvo Jána Havlíka začalo objavovať čoraz zreteľnejšie: venovalo sa mu mnoho iniciatív, vyšli o ňom rôzne publikácie a jeho príbeh sa začal šíriť aj medzi mladšou generáciou.
 
Diecézna kauza jeho blahorečenia sa otvorila 9. júna 2013 v Bratislave a uzatvorili ju 24. februára 2018. Pápež František 14. decembra 2023 poveril Dikastérium pre kauzy svätých promulgovať dekrét o jeho mučeníctve. Slávnosť blahorečenia sa konala 31. augusta 2024 v areáli Národnej svätyne, Baziliky Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. 

CHRONOLOGICKY ŽIVOT JÁNA HAVLÍKA

  • 1928

    Narodil sa 12. februára vo Vlčkovanoch (dnešné Dubovce) na Záhorí ako prvorodený syn rodičom Karolovi a Justíne rod. Pollákovej.

  • 1934

    Začal navštevovať základnú školu vo Vlčkovanoch

  • 1939

    Vo veku jedenásť rokov postúpil na meštiansku školu v Holíči, jeho túžbou bolo stať sa misijným kňazom.

  • 1941

    Bol prijatý na Masarykovo štátne gymnázium v Skalici.

  • 1943

    Stal sa chovancom Apoštolskej školy Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul (tzv. malého seminára) v Banskej Bystrici, zároveň bol prijatý do 4. ročníka Gymnázia Andreja Sládkoviča.

  • 1945

    Po prechode frontu bol spolu s ostatnými chovancami na jar odoslaný domov do Vlčkovian, kde zotrval až do skončenia vojny, na jeseň sa vrátil už za radikálne sa meniaceho režimu do Banskej Bystrice, aby pokračoval v štúdiu.

  • 1949

    V máji zmaturoval s cieľom postúpiť do vincentínskeho seminára v Bratislave a stať sa misijným kňazom. Seminár bol v lete v snahe Komunistickej strany o poštátnenie katolíckeho školstva zlikvidovaný, Ján preto vstúpil do noviciátu Misijnej spoločnosti v Ladcoch.

  • 1950

    Počas „barbarskej noci vincentínov“ z 3. na 4. mája bol násilne odvlečený z noviciátu a zavlečený na „preškoľovanie“ do Kostolnej a následne na nútené práce na „Priehradu mládeže“ pri Púchove.

    Na jeseň spolu s bratom Antonom a ďalším novicom začal tajne študovať teológiu vo svojom spoločnom podnájme v Nitre.

  • 1951

    29. októbra do ich podnájmu vtrhla ŠtB a všetkých novicov zatkla, Jánova vyšetrovacia väzba v Nitre trvala až do februára 1952 a súdna väzba v Bratislave do februára 1953.

  • 1953

    Od 3 do-5. februára sa pod hlavičkou „Štefan Krištín a spol.“ konal súd v Nitre, Ján Havlík bol za „velezradu“ odsúdený na 14 rokov väzenia v Příbramských a Jáchymovských uránových baniach, odvolací súd mu následne znížil trest na 10 rokov.

  • 1958

    V máji bol znovu obvinený za údajnú konšpiračnú činnosť a eskortovaný do vyšetrovacej väzby v najobávanejšej väznici v  Prahe – Pankrác – Ruzyň, kde podstúpil ťažké fyzické psychické mučenie.

  • 1959

    27. februára bol na súde v Prahe odsúdený na ďalší rok väzenia, ako dvojnásobný väzeň tak stratil právo na udelenie milosti. V tom čase už postihnutý ťažkou chorobou srdca bol eskortovaný do väzenia Valdice, nazývaného Kartúzy.

  • 1960

    Bol prevezený späť do Prahy (väznica č.2 Pankrác a Ruzyň) a nasadený na najťažšie betonárske, železiarske a panelárske práce.

  • 1961

    Nevyliečiteľne chorý a neschopný práce bol odoslaný na Slovensko do Väzenskej nemocnice Ilava.

  • 1962

    29. októbra bol v obavách z možného úmrtia vo väzbe a následnú hrozbu vytvorenia nežiaduceho mučeníctva prepustený na slobodu.

  • 1965

    27. decembra v jednej zo Skalických uličiek, postojačky, opretý o popolnicu jedného z domov zomrel. 

     

Prejsť na začiatok
Verified by MonsterInsights