Samotná liturgia bola plná hlbokej symboliky, ktorá prepojila Jánov životný príbeh s prítomnosťou. Jedným z najdojemnejších momentov bolo prinesenie relikviára s telesnými pozostatkami blahoslaveného Jána. Priniesli ho mladí členovia Združenia mariánskej mládeže v sprievode Čestnej stráže prezidenta SR. Tento akt symbolizoval nielen víťazstvo jeho odkazu nad smrťou a jeho pokračovanie v mladých generáciách, ale aj vzdanie úcty zo strany štátu, ktorý mu kedysi spôsobil toľko utrpenia. Symbolický význam mali aj obetné dary, ktoré reprezentovali jeho rodné Dubovce, jeho duchovnú rodinu a jeho lásku k núdznym, ktorú prejavoval počas celého života.
Kardinál Semeraro vo svojej homílii zdôraznil, že blahoslavený Ján Havlík bol predovšetkým človekom nádeje. Táto nádej živila jeho povolanie a bola pre neho útechou na ceste utrpenia. Napriek krutému týraniu, ťažkej práci a zhoršujúcemu sa zdraviu vo väzení zostal vyrovnaným, radostným a pozorným voči potrebám druhých. Zomrel tri roky po prepustení, úplne odovzdaný do Božej vôle a s odpustením pre svojich prenasledovateľov. Jeho vernosť Kristovi, misionárskemu povolaniu, Cirkvi, ale aj vernosť v láske, v znášaní utrpenia a v odpustení, je dnes vzorom nielen pre Cirkev na Slovensku, ale pre všetkých, ktorí sa zasadzujú o ľudskú dôstojnosť a slobodu svedomia.
Slávnosť blahorečenia sa stala udalosťou, ktorá podľa svedectiev účastníkov spojila nielen celú Vincentskú rodinu, ale aj ľudí naprieč celým Slovenskom. Na prípravách sa podieľal vysoko efektívny tím laikov i zasvätených pod vedením koordinátorov Petra Nováka, P. Tomáša Brezániho a Silvie Lehutovej. Celkovo na podujatí spolupracovalo viac ako 300 ľudí, vrátane 130-členného zboru a vyše 100 dobrovoľníkov. Mnoho účastníkov skonštatovalo, že práve Janko bol ten, ktorý ich všetkých spojil a viedol, a aj zdanlivé nedokonalosti sa nakoniec stali dokonalou súčasťou celku.
Odkaz Jána Havlíka žije ďalej a jeho úcta sa šíri po celej krajine. Jeho telesné pozostatky sú uložené v novom relikviári, ktorý je trvalo umiestnený v novovytvorenej bočnej kaplnke Kostola sv. Vincenta de Paul v Bratislave-Ružinove. Samotný relikviár v tvare brúseného diamantu symbolizuje Jánovu čistotu a pevnosť charakteru, ktoré sa sformovali pod obrovským tlakom. Kompozícia kaplnky pripomína drsné prostredie baní a väzenia, no zároveň pretrhnuté oká reťaze poukazujú na jeho vnútornú slobodu a konečné víťazstvo viery. Miesto je prístupné k verejnej úcte a pozýva pútnikov prosiť o svätosť, obetavosť a lásku k Pánovi podľa Jánovho príkladu.
Prečítajte (prelistujte) si občasník Vincentskej rodiny Vincent v nás
