Homília kardinála Dominika Duku v rodisku blahoslaveného Jána Havlíka v Dubovciach
V nedeľu 8. júna navštívil Dominik kardinál Duka rodisko blahoslaveného Jána Havlíka Dubovce. Pri slávnostnej svätej omši predniesol homíliu, v ktorej pripomenul, že oheň Ducha potrebuje vzduch – dych života, ktorý dáva všetko do pohybu. Prinášame plné znenie homílie.
Drahí priatelia, bratia a sestry, spolubratia v kňazskej a diakonskej službe,
pozvali ste ma, aby som s vámi oslávil slávnosť Zoslania Ducha Svätého – Turíce – v rodnej dedine vyznávača viery, lazaristu Jána Havlíka.
Oslavujeme tieto sviatky, ktorých liturgickou farbou je červená – farba ohňa. Prevzatie ruského výrazu „vazduch“. Náš pôvodný výraz je však odvodený z hebrejského slova – alebo sa mu aspoň podobá – „ruach“.
Všetci to vnímame ako závan – a práve tak je to aj v jazyku Písma svätého, v jazyku Abraháma, Mojžiša, ale aj Ježiša Krista. „Ruach“ znamená vánok, vietor, ale môže označovať aj víchricu.
Všetci to vnímame ako závan – a práve tak je to aj v jazyku Písma svätého, v jazyku Abraháma, Mojžiša, ale aj Ježiša Krista. „Ruach“ znamená vánok, vietor, ale môže označovať aj víchricu.
Áno, aj samotný Jeruzalem, keď apoštoli prijímajú Ducha Svätého v podobe ohnivých jazykov, zažije prudký závan vetra, víchricu, ktorá má odviať všetko zlé Jeruzalema. Onú zbabelosť, ktorá sa prejavila na Kalvárii, kde ostali len tí najbližší.
A tak nám blahoslavený Ján Havlík, tento seminarista, pripomína postavu Jána Evanjelistu, Ježišovho bratranca, ktorý bol o generáciu mladší.
Pretože Duch Svätý je predsa Duch lásky, ktorým dýcha Otec i Syn. Ale tento oheň zároveň dokáže spáliť všetko nečisté a nepravdivé. Aj apoštoli. Je Duchom múdrosti a rozumu.
Keď si spomenieme na birmovanie, na sedem darov Ducha Svätého, zrazu sa pred nami zjavuje identita človeka – Božieho obrazu, stvoreného k Božej podobe, ktorý nám ukazuje, že celé jeho dielo je dielom múdrosti. Dielom sme aj my.
Ale nie je to dielo nejakého chladného rozumu – je to dielo naplnené láskou a priateľstvom. Pravda a láska vyžadujú odvahu vo všetkých jej podobách.
Nie je to len odvaha k hrdinstvu, ale aj pevnosť – a to taká, ktorá sa prejavuje tým, že neustúpim pred posmechom a výsmechom. Je to odvaha stáť, aj keď musím stáť trochu proti všetkým. Spolu s nimi.
A práve tu vidíme, čo znamená naša civilizácia a kultúra. Ten prvok, ktorý sa spája v priestore, kde sa zrodila kultúra a civilizácia – kde sa antický, židovský a náš svet svätých národov prepájajú pri vytváraní civilizácie a kultúry, ktorá zodpovedá identite človeka – teda človeka, ktorého môžeme definovať ako rozum, ktorý vie, že žije s druhými a pre druhých. Kiež si to uvedomíme. A zároveň vieme, že musíme konať podľa svojej viery – ako to vystihuje svätý Tomáš Akvinský, na ktorého univerzite získal najvyšší stupeň vzdelania aj súčasný pápež Lev XIV.
A tak môžeme v týchto pápežoch nesúcich meno Lev vidieť, ako tvorili civilizáciu a kultúru: Lev Veľký, pápež Ríma, ktorý korunoval cisára Karola; Lev XIII., ktorý vo svojej encyklike Grande Munus myslí na naše slovanské národy a píše o svätých Cyrilovi a Metodovi, kde vyjadruje svoju ochranu Slovanov pred pangermanizmom i ruským panslavizmom, a kladie dôraz na dôstojnosť človeka, ktorý je človekom a nesmie byť okradnutý. Na to potom nadväzuje aj veľký pápež Pius XI., Ján XXIII.
A tak vám všetkým prajem, aby sme s impulzom a príkladom blahoslaveného Jána Havlíka prežili skutočné Turíce.
Pretože Duch Svätý je predsa Duch lásky, ktorým dýcha Otec i Syn. Ale tento oheň zároveň dokáže spáliť všetko nečisté a nepravdivé. Aj apoštoli. Je Duchom múdrosti a rozumu.
Keď si spomenieme na birmovanie, na sedem darov Ducha Svätého, zrazu sa pred nami zjavuje identita človeka – Božieho obrazu, stvoreného k Božej podobe, ktorý nám ukazuje, že celé jeho dielo je dielom múdrosti. Dielom sme aj my.
Ale nie je to dielo nejakého chladného rozumu – je to dielo naplnené láskou a priateľstvom. Pravda a láska vyžadujú odvahu vo všetkých jej podobách.
Nie je to len odvaha k hrdinstvu, ale aj pevnosť – a to taká, ktorá sa prejavuje tým, že neustúpim pred posmechom a výsmechom. Je to odvaha stáť, aj keď musím stáť trochu proti všetkým. Spolu s nimi.
A práve tu vidíme, čo znamená naša civilizácia a kultúra. Ten prvok, ktorý sa spája v priestore, kde sa zrodila kultúra a civilizácia – kde sa antický, židovský a náš svet svätých národov prepájajú pri vytváraní civilizácie a kultúry, ktorá zodpovedá identite človeka – teda človeka, ktorého môžeme definovať ako rozum, ktorý vie, že žije s druhými a pre druhých. Kiež si to uvedomíme. A zároveň vieme, že musíme konať podľa svojej viery – ako to vystihuje svätý Tomáš Akvinský, na ktorého univerzite získal najvyšší stupeň vzdelania aj súčasný pápež Lev XIV.
A tak môžeme v týchto pápežoch nesúcich meno Lev vidieť, ako tvorili civilizáciu a kultúru: Lev Veľký, pápež Ríma, ktorý korunoval cisára Karola; Lev XIII., ktorý vo svojej encyklike Grande Munus myslí na naše slovanské národy a píše o svätých Cyrilovi a Metodovi, kde vyjadruje svoju ochranu Slovanov pred pangermanizmom i ruským panslavizmom, a kladie dôraz na dôstojnosť človeka, ktorý je človekom a nesmie byť okradnutý. Na to potom nadväzuje aj veľký pápež Pius XI., Ján XXIII.
A tak vám všetkým prajem, aby sme s impulzom a príkladom blahoslaveného Jána Havlíka prežili skutočné Turíce.
Zdroj: Cirkev.cz
Snímka: Silvia Lehutová
Homília kardinála Dominika Duku v rodisku blahoslaveného Jána Havlíka v Dubovciach
