Prinášame plné znenie príhovoru bývalej starostky Dubovce Dany D. Mikulovej, ktorý zaznel počas požehnania obnoveného pamätníka obetiam komunistického režimu v Trnave (8. novembra 2024). 

 

Drahí prítomní, vzácni hostia!

Som nesmierne vďačná, že sa ako rodáčka Duboviec môžem prihovoriť tomuto vzácnemu auditóriu s cieľom pripomenúť životný osud človeka, ktorý svojou vierou a odvahou zanechal trvalý odkaz – Jána Havlíka – a ktorý bol pred dvomi mesiacmi vyhlásený za blahoslaveného. Jeho život, aj keď nebol dlhý, bol naplnený vnútornou silou a odhodlaním ostať verný hodnotám, ktoré považoval za posvätné. Potvrdzuje to a jedna z mnohých jeho myšlienok: Šťastie je vďačnosť za každý slnečný papršlek, za každý kvet, za každý okamžik života. Šťastie je zhoda s Božou vôľou.“

 

Narodil sa 12. februára 1928, vo Vlčkovanoch /terajšie Dubovce/, v Trnavskom kraji v čase, keď svet prechádzal búrlivými zmenami, a predsa sa už od mladosti nebál stáť na strane pravdy a spravodlivosti. Pochádzal z hlboko veriacej rodiny, v ktorej hlavný vplyv na neho mala jeho mamička Justína a jeho teta Angela Havlíková – rehoľná sestra Modesta. Táto Janka nasmerovala v jeho misionárskom zanietení na vincentínov – misijných kňazov sv. Vincenta de Paul. Jankova cesta za misonárskym povolaním bola jasná a nemenná. Kvôli nej bol schopný prinášať priam nadľudské obete. 

 

Počas štúdií v Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul si osvojil životné hodnoty, ako sú láska k blížnym a vernosť Bohu. Jeho život sa zlomil vo chvíli, keď sa musel postaviť voči režimu, ktorý sa snažil umlčať jeho vieru, jeho hlas. Jeho pevná viera a vernosť Bohu ho priviedli do konfliktu s vtedajším totalitným režimom. V roku 1951 bol zatknutý a v procese, ktorý sa vyznačoval nespravodlivými obvineniami voči mnohým kňazom a rehoľníkom, bol aj Janko odsúdený na dlhoročné väzenie za svoje náboženské presvedčenie a šírenie kresťanských hodnôt. Dovolím si krátku spomienku na toto obdobie ženy jeho bratanca:  „ Môj manžel si s Jankom veľmi dobre rozumeli, a keď mal súd môj manžel cestoval za ním do Nitry. A na čo nikdy nezabudnem  – vrátil sa úplne šedivý. Veru, z toho čo tam na tom súde počul a zažil v priebehu troch dní celkom zošedivel. Len si neustále opakoval: „Toľké klamstvo! Také nehorázne klamstvá.“

 

Ani vo väzení, v neľudských podmienkach sa však Janko nevzdal svojej viery. Počas týchto rokov sa stal duchovnou oporou pre mnohých spoluväzňov, ktorým dodával odvahu a nádej. Spoluväzeň Anton Srholec spomína: „Janko bol poznačený osobitnou duchovnosťou, ktorá sa ešte v minulom storočí odovzdávala v reholiach. Ochota obetovať svoj život za Krista. … V prostredí udavačov a sliedičov  bol ako skala. … Nikdy nezaprel svoje šľachetné, obetavé srdce“. A práve to obetavé srdce po jeho 11 ročnom väznení mu zlyhávalo. Vo väzení čelil neľudským podmienkam, krutosti, no Ján napriek tomu nestratil svoju vieru. Ani tam sa nevzdal, ani tam nezradil svoje zásady. Prežil muky, aké si dnes len ťažko dokážeme predstaviť, a predsa v týchto tmavých dňoch nezhasla jeho nádej a presvedčenie, že láska a viera je silnejšia než strach.  Jankov život skončil 27. decembra 1965 vo veku 37 rokov. Jeho odkaz nás sprevádza dodnes a veríme, že bude naďalej inšpiráciou pre mnohých. 

 

Sme hrdí, že Ján Havlík, ktorý vo svojej dobe našiel silu byť svetlom pre druhých, nám teraz svojím príkladom môže pomôcť oživiť a posilniť našu vlastnú vieru, naše odhodlanie šíriť lásku a konať dobro. Som presvedčená o tom, že príklad Jána Havlíka môže inšpirovať nielen veriacich, ale každého, kto túži po odvahe a pevnom ukotvení v hodnotách Určite sme všetci posilnení veľkým počinom, ktorého výsledkom bolo blahoslavenie nášho Janka.  Proces blahorečenia Jána Havlíka bol vyvrcholením snáh mnohých veriacich a duchovných, ktorí chceli uznať jeho vieru, odvahu a mučeníctvo. Kľúčovým krokom v procese bolo potvrdenie mučeníctva Svätým Otcom Františkom, čo znamená, že Jánova smrť bola spôsobená v dôsledku jeho vernosti viere. 

Slovensko má mnoho významných dní. V auguste tohto roku sme zaznamenali ďalší deň – 31. august, ktorý má pre mnohých veriacich hlboký význam, pretože práve v tento deň došlo k blahorečeniu Jána Havlíka. Tento deň sa stal nielen historickou udalosťou, ale aj symbolom duchovného prebudenia. Pre veriacich, priateľov a rodákov, ako aj pre všetkých, ktorí si vážia odkaz tohto výnimočného muža, 31. august zostane spomienkou na obetu, lásku a vieru. Tento deň nám pripomína, že aj v našej malej krajine vyrástli veľké osobnosti, ktoré svojím životom a obetou zanechali nesmierny odkaz. Tento dátum je a navždy bude pripomienkou sily, ktorú má čestný život zasvätený vyšším princípom. Tento deň sa tak stáva pripomienkou toho, že aj Slovensko je krajinou skutočných hrdinov. Jankov príklad ukazuje, že každý z nás môže svojim konaním prispieť k dobru – stačí mať odvahu, pevnú vôľu a otvorené srdce. Ján Havlík je vzorom nielen pre svoju vieru, ale aj pre svoje ľudské hodnoty, ktoré nás môžu viesť k lepšiemu spolužitiu a priateľským komunitám. Blahorečenie Jána Havlíka, zostane v našich spomienkach ako deň plný duchovnej hĺbky, vďačnosti a spoločnej radosti. Bolo dojímavé vidieť, ako sa veriaci zo všetkých kútov krajiny a pomocou moderných technológií aj po celom svete spojili na počesť tejto veľkej osobnosti.  Slávnostná atmosféra, radostné spevy, hlboké modlitby a príhovory nám pripomenuli, že Jánov životný príbeh a jeho oddanosť zostávajú stále živým odkazom. A to aj vďaka ďalším subjektom – Konfederácie politických väzňov Slovenska a Ústavu pamäti národa, ktoré Janka ocenili. 

Svoje vystúpenie si dovoľujem ukončiť poslednými veršami básne Vlčkovanský žalm od poéta Jozefa Tomášika:  

Požehnaná zem slovenská,

z ktorej vzišiel svätec nám,

z tisíc hrdiel sa ozýva:

„Pros za nás vincentín Ján!“

 

Otvor náruč svätá Cirkev,

otvor brány kostol, chrám,

pred tvár Pána predstupuje

Janko Havlík z Vlčkovan.

 

Ďakujem za Vašu pozornosť. 

 

Trnava, 8. 11. 2024 

 

Mgr. Dana Dorothea Mikulová 

starostka obce Dubovce v r. 2010 – 2022

 

Snímka: Martin Petrík