Predstavený vincentínov: Blahorečenie Jána Havlíka? Moment veľkej milosti pre Cirkev na Slovensku
Blahorečenie Jána Havlíka je moment „veľkej milosti pre Cirkev na Slovensku,“ vraví P. Tomaž Mavrič, CM, generálny predstavený Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Na Slovensku sa zúčastní na všetkých podujatiach programu, ktorý vyvrcholí obradom blahorečenia Jána Havlíka.
Prinášame s ním rozhovor.
Ako vnímate blahorečenie slovenského seminaristu Jána Havlíka?
Predovšetkým je to moment veľkej milosti pre Cirkev na Slovensku, ale aj pre celú vincentkú rodinu vo svete.
Obrad blahorečenia je na jednej strane oficiálnym uznaním mučeníckej smrti Jána Havlíka, za čo sme vďační Svätému Otcovi Františkovi.
Pre našu duchovnú rodinu je to však aj príležitosť opäť vidieť životaschopnosť a aktivitu našej charizmy.
Boží služobník Janko nám svojím príkladom ukazuje, ako dokázal vo svojom živote stelesniť vincentínsku spiritualitu a charizmu v špecifickom, ťažkom historickom období.
Na príklade jeho života vidíme, že milosrdná láska k blížnemu je vynaliezavá a výrečná a že nás podnecuje k premýšľaniu a nasledovaniu.
Svedectvo života Janka ukazuje, že sa oplatí byť odvážny v konaní milosrdenstva voči blížnemu, pretože nakoniec bude odmenou náš nebeský Otec.
Slávnosť blahorečenia v rámci vincentskej rodiny preto vnímam ako nebeskú výzvu k obnove ducha milosrdenstva pre tých, ktorí ho potrebujú, ako aj ako povzbudenie, aby sme boli vždy pripravení „vteliť“ ho do nášho povolania.
Chcel sa stať kňazom, misionárom, ale nepodarilo sa mu to a zomrel na kruté mučenie. Ako nás môže jeho príbeh inšpirovať dnes?
Ctihodný Ján Havlík bol prenasledovaný pre svoju vernosť rímskej cirkvi, pre svoju túžbu po kňazstve a pre svoju nábožnosť.
Odsúdili ho za to, že vytrval vo svojej túžbe stať sa kňazom a odmietol pokračovať v štúdiu na akademických pracoviskách organizovaných ateistickým štátom.
Nebol priamo aktívny proti komunistickému režimu, napriek tomu sa nechcel vzdať hodnôt kresťanskej viery a učenia.
Jeho odsúdenie je výrazom zjavnej nenávisti k viere, ale Janko chcel žiť a vyjadrovať svoje povolanie ku kňazstvu podľa charizmy Misijnej spoločnost sv. Vincenta de Paul, nasledovať Krista čo najautentickejším spôsobom.
Postava a život Božieho služobníka sú žiarivým svedectvom pre mnohých mladých ľudí, a to nielen z hľadiska viery, ale aj z hľadiska úplného obetovania svojho života až po mučeníctvo, aby sa nepoddali prevládajúcim ideológiám proti evanjeliu a Cirkvi.
Okrem toho je svedectvom apoštolskej horlivosti aj v úplne ťažkých a nebezpečných podmienkach.
Každý mučeník je svedkom. Silné a významné svedectvo viery, ktoré vydal Boží služobník, môže byť veľmi významné pre Cirkev a svet v perspektíve stále silnejúcej potreby a požiadavky účinného ohlasovania evanjelia a plodnej evanjelizácie a svedectva života, ktoré robí každý kresťan podľa špecifickosti a jedinečnosti svojho osobného povolania.
V čom vás inšpiruje na ceste k jubileu?
Udivuje nás a inšpiruje jeho húževnatosť, s akou dokázal ohlasovať evanjelium ostatným väzňom a vzbudzovať v nich nádej.
Všetku nespravodlivosť a zlé zaobchádzanie, všetko utrpenie a choroby prijímal s duchom trpezlivosti, spojeným s Kristovým utrpením.
Vo väzení Boží služobník prežíval milosť okamihu.
Svoj čas venoval misii.
Cítil sa spoluzodpovedný za všetkých ľudí, s ktorými žil, a myslel si, že by sme sa o nich mali všetci viac zaujímať a vydávať svedectvo o svojej viere.
Svojim uväzneným bratom hovorieval, aby teraz ukázali, čo je v nich, čo si naozaj myslia o svojom misionárskom povolaní, o ktorom snívali ako mladí.
Vo väzení ho volali „kňaz“, pretože vyznával kresťanské hodnoty a neskrýval svoje povolanie.
Aj po prepustení Janko vydával svedectvo o svojej viere a miesto, kde sa nachádzal, vždy považoval za misijné územie.
Vo väzení mal Janko misionársky postoj.
Spolupracoval s uväznenými kňazmi a organizoval tajné sväté omše, po ktorých prinášal väzňom sväté prijímanie.
Otvorene vyznával svoju vieru pred dozorcami.
V spiritualite Božieho sluhu je badateľný obetavý, kňazský prvok.
Vždy si uvedomoval, že patrí do Misijnej spoločnosti, a za to bol ochotný trpieť a dokonca obetovať svoj mladý život.
Bol ochotný vziať na seba aj ťažkosti, ktoré boli určené iným.
Bol si vedomý, že mu neostáva veľa času na život, a tak celý svoj život prinášal ako obetu Bohu.
Prídete na slávnosť blahorečenia do Šaštína a aký je váš program na Slovensku?
Na Slovensko prichádzam s veľkou radosťou.
Mám možnosť zúčastniť sa na všetkých podujatiach programu, ktorý vyvrcholí obradom blahorečenia ctihodného Božieho služobníka Jána Havlíka 31. augusta 2024 v areáli Baziliky Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne, ktorému bude predsedať zástupca pápeža kardinál Marcello Semeraro, prefekt Dikastéria pre kauzy svätých.
Moje srdce je plné vďaky voči Bohu za možnosť podeliť sa o túto radosť s členmi vincentskej rodiny na Slovensku a so všetkými veriacimi, ktorí sa zúčastnia na slávenosti blahorečenia.
Komunikačný tím slávnosti blahorečenia
Predstavený vincentínov: Blahorečenie Jána Havlíka? Moment veľkej milosti pre Cirkev na Slovensku