VINCENTÍNSKI SVÄTÍ, BLAHOSLAVENÍ A SLUŽOBNÍCI BOŽÍ
Sv. = Svätý/á , Bl. = Blahoslavený/á, SB. = Služobník Boží/ Služobníčka Božia
Svätí
Sv. Alžbeta Anna Seton

Alžbeta Seton, narodená v New Yorku 28. 8. 1774 je prvou svätou, rodenou američankou. Jej otec bol v čase vojny o suverenitu Spojených štátov vplyvným lekárom. Alžbeta, vychovaná v episkopálnej cirkvi sa v 19 rokoch vydala do rodiny bohatých obchodníkov Setonových a privykla si na ešte vyššiu životnú úroveň. Priatelili sa s tými, ktorí sa počítali k zakladateľom Spojených štátov (Washington, Adams, Franklin). S Williamom mali päť detí a ako sa zdá, prežívali šťastné manželstvo, ktoré však netrvalo dlho.
Gianna Beretta sa narodila 4.10. 1922 v meste Magenta v Taliansku ako desiate dieťa z trinástich. Päť z nich zomrelo v mladom veku, tri deti sa zasvätili Pánovi (dvaja kňazi a jedna rehoľná sestra). Kresťanské vzdelanie získala od svojich rodičov. Život považovala za nádherný Boží dar, naplno dôverovala Prozreteľnosti a bola presvedčená o potrebe a účinnosti modlitby.
Sv. Gianna Beretta Molla

Sv. Lujza de Marillac

Lujza de Marillac sa narodila v r. 1591 v Paríži v šľachtickej rodine. Lujzin otec Ľudovít bol kapitánom kráľovskej stráže, počas života sa oženil dvakrát, no Lujza bola nemanželským dieťaťom. Jej detstvo bolo veľmi smutné, pravdepodobne nepoznala svoju matku a hoci ju mal jej otec veľmi rád, predsa Lujza od svojho narodenia nepoznala rodinný život. Otcovi však záležalo na Lujzinej budúcnosti a okrem hmotného zabezpečenia jej dal aj náležité vzdelanie a výchovu primeranú jej pôvodu. Niekoľko rokov strávila v kláštornej Škole sv. Dionýza v Poissy, ktorá patrila sestrám dominikánkam. Bolo to intenzívne formačné prostredie. Osvojila si základy filozofie, umenia, latinčiny, gramatiky, náboženstva a nadobudla aj dostatočné teologické poznatky. Po smrti svojho otca v r. 1604 Lujza musela zo školy odísť. Poslali ju späť do Paríža, kde bývala u istej chudobnej slečny, ktorá za skromný poplatok prichýlila aj iné dievčatá. V novom domove sa naučila viesť domácnosť. Bola praktická a vynachádzavá.
Už v detstve poznávaš cenu vznešenej čnosti čistoty, chceš iba Bohu samému patriť, jemu sa zasvätiť. V noci opúšťaš rodný dom, peši odchádzaš do mesta, Paríž je novým domovom na tvojich životných cestách. Stávaš sa dcérou kresťanskej lásky, slúžiacej úbohým, v revolúcii francúzskej ostávaš verná Kristovi. Násilie, ktoré zakúšaš núti ťa opustiť i vlasť, vnímaš však Božie riadenie – do Francúzska sa navraciaš. Pod vplyvom Ducha Svätého kongregáciu zakladáš a pod ochranu svätého Vincenta de Paul ju dávaš. Buď sláva Otcu večnému, Synovi jeho milému i Duchu, ktorý teší nás a dáva silu v každý čas. Amen. Táto svätica pochádzala z roľníckej rodiny. Narodila sa 27. nov. 1765 v mestečku Sancey-le-Long (čít. sanse l´lõ) vo východnom Francúzsku. Už v detskom veku prejavila veľkú morálnu silu. Najprv opatrovala ťažko chorú matku a po jej predčasnej smrti viedla domácnosť s počtom desiatich osôb. Cítila v sebe povolanie k zasvätenému životu. Pod jeho vplyvom už ako 16-ročná urobila pred sochou Panny Márie sľub panenstva. Ale pred dosiahnutím cieľa musela prekonať vážne prekážky.
Sv. Jana Antida Thouret

Sv. František Regis Clet

Vincent de Paul hlásal odvahu mučeníkov, ale často hovoril svojim synom a dcéram, že žiť evanjelium s vierou a pestovať vincentínsku čistotu, pokoru, jednoduchosť, horlivosť a vľúdnosť každý deň života je skutočným mučeníctvom, „zomierať sebe , aby Kristus mohol žiť vo Vás“. Jean-François-Régis Clet svojím svedomitým životom prežívaným svojími dennými záväzkami rástol vo svätosti, ktorá mu dala silu prijať mučeníctvo za svoju kresťanskú vieru v r. 1820 v Číne.
Justín de Jacobis bol misionárom v krajine severnej Afriky známej ako Abyssinia, ktorá je dnes krajinou Etiópie a Eritrey. Narodil 9. októbra 1800 v dedine San Fele, ktorá sa nachádza v južnom Taliansku. Vo veku 24 rokov bol Justín vysvätený za kňaza Misijnej spoločnosti sv.Vincenta de Paul. Svoje prvé roky strávil dávaním misií v malých mestách južného Talianska. Bol známy ako modliaci sa muž a mal povesť dobrého kazateľa a spovedníka.
Sv. Justin de Jacobis

Sv. Ján Gabriel Peyboyre

Narodil sa 5. januára 1802, bol najstarší z ôsmich detí. Jeho strýko Jacques Perboyre bol vincentínsky kňaz v čase francúzskej revolúcie (približne 40 rokov pred Jánovým narodením), vo veľmi nebezpečnom období v histórii katolíckej cirkvi vo Francúzsku. Kňazi, ktorí odmietli prisahať vernosť revolučnej vláde, boli považovaní za zradcov. Niektorí z nich museli opustiť krajinu, iní boli uväznení a dokonca exekuovaní. Ale niektorí, ako napríklad brat Jacques sa skrýval a tajne pomáhal ľuďom. Louis, Jánov mladší brat bol tiež vincentínsky kňaz, ktorý viedol misiu v Číne, hoci sa mu nepodarilo dostať sa do tejto krajiny. Zomrel v r. 1831 pri svojej plavbe do Číny.
Vincent de Paul sa narodil 24. apríla 1581 v Pouy vo Francúzsku ako tretie zo šiestich detí sedliackej rodiny. Charakterové črty rodiska ho ovplyvnili na celý život: rozhodný temperament, humor, dynamizmus, prirodzený zmysel pre realitu, sedliacka múdrosť… Ako dvanásťročný začal študovať v Daxe, neskôr prešiel na teologické štúdiá v Toulouse. Ako devätnásť ročný , 23. septembra 1600, bol vysvätený za kňaza. Svoje kňazské povolanie prežíval po celý život s opravdivou vrúcnosťou srdca i duše. Bol zbožný, plný viery, nadšenia a horlivosti, takže sa od neho mnohí učili a ešte stále učia.
Sv. Vincet de Paul

Sv. Augustína Pietrantoni

Lívia Pietrantoni sa narodila 27. marca 1864 v malej dedinke Pozzaglia Sabina, ktorá leží v nadmorskej výške 800 metrov v krásnom prostredí medzi Rieti a Orvinio v Tivoli v Taliansku. Bola v poradí druhou z jedenástich detí. Jej rodičia František a Katarína boli roľníkmi, mali vo vlastníctve malý pozemok a okrem toho obrábali aj ďalšie prenajaté pozemky. Lívii od malička vštepovali kresťanské zásady, čestnosť a pracovitosť. Všetky svoje deti viedli k vzájomnej úcte a dobrote. Keď mala Lívia štyri roky, prijala sviatosť birmovania. V trinástich prijala prvé sv. prijímanie. Mimoriadne to na ňu zapôsobilo. Ešte viac sa odvtedy snažila modliť, byť dobrého srdca a prinášať obety. Matke pomáhala so svojimi mladšími súrodencami. Pracovala na poli, starala sa o domáce zvieratá, ktoré mali doma. Kvôli tomuto všetkému takmer vôbec nepoznala detské hry a aj školu navštevovala nepravidelne. Napriek tomu vynikala v múdrosti a nezaostávala za ostatnými. Od siedmich rokov spolu s ďalšími deťmi pracovala na budovaní cesty z Orvinia do Poggio Moiana. Spolu nanosili tisícky vreciek kameňov a piesku. V dvanástich rokoch chodievala so svojimi rovesníkmi do Tivoli na zber olív. Lívia bola medzi malými brigádnikmi morálnou a náboženskou autoritou. Svojou životnou múdrosťou si získala u nich rešpekt a všetci ju nasledovali. Odvážne a hrdo sa vedela postaviť aj voči arogantným a bezohľadným dozorcom.
Tajomstvo svätosti tejto jednoduchej dcéry kresťanskej lásky nespočíva v tom, že bola vyznačená videniami Panny Márie, ale skôr v tom, že dokázala obdivuhodne spojiť slávu zjavení s pokornou službou: službou starcom v ústave, chudobným v mestskej štvrti Paríža, službou všetkým zarmúteným, trpiacim, ľuďom na okraji spoločnost.
Sv. Katarína Labouré

Blahoslavení
Bl. Lindalva Justo de Oliveira

Lindalva sa narodila 20. októbra 1953 v dedinke « Malhada da Areia », pri meste Açu, v štáte Rio Grande du Nord, v Brazílii. Bola šiestou dcérou rodičov Joâo Justo da Fé a Márie Lucie de Oliveira. Pokrstili ju 7. januára 1954 vo farskom kostole sv. Jána Krstiteľa v mestečku Açu. 15. decembra 1965 ako 11-ročná pristúpila k prvému sv. prijímaniu. Vyrastala v kresťanskom prostredí, kde sa učila dobrotivosti: už ako maličká bola veľmi citlivá voči chudobným a mala prirodzený sklon k zbožnosti. Lindalva začala chodiť do školy v rodnej dedinke, neskôr študovala v meste Natal, kde získala odborné vzdelanie.
Dcéry kresťanskej lásky z nemocnice sv. Jána v Angers boli zabité počas francúzskej revolúcie 1. februára 1794 spolu s mnohými ďalšími mučeníkmi. Mária Anna Vaillot sa narodila vo Fontainebleau 13. mája 1736 a vstúpila do Spoločnosti dcér kresťanskej lásky 25. septembra 1761. Odilia Baumgarten sa narodila 15. novembra 1750 v Gondrexange v Lotrinsku a 4. augusta 1775 vstúpila do Spoločnosti dcér kresťanskej lásky. 19.februára 1984 ich blahorečil Ján Pavol II. spolu s ďalšími 97 mučeníkmi.
Bl. Mária Anna Vaillot a Odília Baumgarten

Bl. Guiseppina Nicoli

Sestra Giuseppina Nicoli pricestovala do Cagliari loďou 1. januára 1885; mala sotva 21 rokov. V priebehu niekoľkých mesiacov sa rozhodla opustiť svoju rodinu a vstúpiť ku dcéram kresťanskej lásky: Kristus náhle uchvátil jej srdce. Narodila sa 18. novembra 1863 v dedine Casatisma, v okolí Pávie. Jej otec bol sudcom a matka dcérou advokáta. Giuseppina bola piata z desiatich detí a pre jej dobrotivosť ju všetci mali radi. Získala diplom učiteľky a túžila venovať sa výchove chudobných detí, čo ju veľmi priťahovalo.
Jana-Mária Rendu vyrastala v ťažkej dobe politických nepokojov a náboženského prenasledovania. Jej otec Ján-Anton Rendu a matka Mária-Anna Laracine uzavreli manželstvo 7. februára 1785 a usadili sa v malej osade Confort-Lacrans neďaleko mesta Gex (okres Ain – východné Francúzsko). Názov Confort pochádza z výrazu „réconfort“ (posila), čo bolo meno kaplnky Panny Márie Sedembolestnej, kde obyvatelia oddávna hľadali útechu. V tomto hornatom a krásnom kraji, kde pôsobil aj svätý František Saleský, bol život veľmi tvrdý. Roľníci žili z plodov zeme, ktorú milovali ako svoju živiteľku. Jana-Mária, budúca sestra Rozália, sa narodila 9. septembra 1786 ako najstaršia zo štyroch dcér. Rodina nebola bohatá, ale mala dostatok živobytia; vlastnila rozložitý dom s hospodárskou časťou, za ktorou sa tiahla záhrada i kúsok poľa. Žili v svornej pracovitosti bez luxusu, ale vzbudzovali úctu v celom kraji. Rod Renduovcov dal Francúzsku významných funkcionárov, členov univerzít a parlamentu, advokátov, notárov i cirkevných hodnostárov.
Bl. Rozália Rendu

Bl. Ceferino Guménez Malla

Ceferino (alebo Zefferino) Giménez Malla (1861-1936) sa narodil v Španielsku cigánskym rodičom, bežne nazývaných ” gypsies” ale aj Kalós, Kale alebo Gitanos). Bol zaradený medzi vincentínskych svätých a blahoslavených, pretože bol aktívnym členom Spolku (konferencie) sv. Vincenta de Paul.
Na Ukrajine, na cintoríne v Sniatyni je jeden hrob stále ozdobený kvetmi, sviecami a výšivkami, ako je to zvykom podľa miestnej tradície. Priťahuje mnohých veriacich – katolíkov, pravoslávnych, Židov…, lebo všetci sú presvedčení, že sestra, ktorú tu pochovali pred viac než sto rokmi, je svätá. Volajú ju Maťuška – „dobrá mama“ a prichádzajú jej zveriť svoje každodenné starosti, s istotou, že sa o ne postará pred Bohom, ako to robievala, keď bola medzi nimi.
Bl. Marta Wiecka

Bl. Margita Rutan

Margita Rutan sa narodila 23. apríla 1736 v meste Metz v jednoduchej rodine s 15-timi deťmi (štyria chlapci a jedenásť dievčat). Pokrstili ju v ten istý deň a k sviatosti birmovania pristúpila 9. augusta 1743 v katedrále v Metz. Margita prišla na svet ako ôsme dieťa a vyrastala v šťastnej rodine, ktorá žila čestne, odvážne a podľa svojho kresťanského presvedčenia. Jej otec bol múdry a pracovitý. Najskôr pracoval ako robotník, potom bol kamenárom, murárskym majstrom a neskôr architektom a staviteľom. Už od detstva bola Margita zvyknutá v rodine na pracovitý život a tu nadobudla zdravú citovú rovnováhu.Keď si otec všimol, že Margita je veľmi nadaná, sám sa ujal jej výchovy a zasväcoval ju do pravidiel svojho umenia. Pod jeho vedením Margita nadobúdala záujem o matematiku, rysovanie i základy architektúry. Veľmi rýchlo bola schopná viesť účty svojho otca. Prečo od svojej dcéry vyžadoval také štúdiá, ktoré boli nezvyklé pre ženy tej doby? Nevieme, no môžeme v tom vidieť ruku Božej prozreteľnosti, pretože poznatky, ktoré Margita nadobudla v mladosti, neskôr využila v dielach, ktoré jej boli zverené v Spoločnosti.
Pri vypuknutí Francúzskej revolúcie v r. 1789 účinkovalo v meste Arrase v severozápadnom Francúzsku sedem rehoľných sestier – Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Pracovali v Dome milosrdenstva pod vedením Sestry Márie Magdalény Fontainovej (Marie-Madeleine Fontaine). Hoci nechceli zameniť rehoľné šaty za civilné a v r. 1791 odmietli zložiť revolucionármi požadovanú prísahu, istý čas ešte mohli vykonávať svoje charitatívne povolanie.
Bl. Mária Magdaléna Fontaine a spol.

Bl. Pier Giorgio Frassati

Život bl. Petra Juraja Frassatiho prebehol v prvej štvrtine 20. storočia a bol silno poznačený problémami, ideálmi a zápasmi tejto epochy. Preto mu venujeme trocha väčšiu pozornosť. Základné postoje tohto blahoslaveného, jeho reakcie na rozličné situácie a dôležité životné rozhodnutia sú veľmi aktuálne aj na konci toho istého storočia.
Etiópia bola pre Európu a ostatný svet vždy tajomná krajina, o ktorej sa veľa nevedelo. To platí aj o katolíckych misiách v Etiópii. Pre nepriateľský postoj vladárov a predstaviteľov miestnej koptskej cirkvi katolícke misie nikdy nedosiahli väčší rozvoj. Avšak zaznamenali epizódy obdivuhodného hrdinstva, ktoré si zaslúži pozornosť a úctu. Okrem iných patrí medzi hrdinov katolíckej cirkvi v Etiópii mučeník bl. Michal Ghébrē.
Bl. Michal Ghébrē

Bl. Ľudovít Jozef François, Ján Henrich Gruyer, Peter René Rouger

Blahoslavený Ľudovít, Ján a Peter mučeníci patrili do Misijnej spoločnosti sv.Vincenta de Paul (Misijná kongregácia, lat. Congregatio missionum, skratka CM). Bl. Ľudovít sa volal plným menom Louis Joseph (Ľudovít Jozef) Francois. Pochádzal z obce Busigny (diecéza Cambrai) v severnom Francúzsku. Tam sa narodil 3. februára 1751. Ako 16-ročný vstúpil do Misijnej spoločnosti sv.Vincenta de Paul . Po ukončení štúdií a po dosiahnutí kňazstva vyučoval a stal sa riaditeľom v seminári mesta Troyes (čít. troa). Neskôr ho predstavení určili na vedenie parížskeho kňazského seminára sv. Firmína.
Antoine-Frédéric Ozanam sa narodil 23. apríla 1813 Jeanovi a Marie Ozanamovcom ako piate zo 14 detí; z ktorých len 3 dosiahli dospelosť. Jeho rodina sa rozhodla usadiť v Lyone, pretože tam žil jeho židovský rod po mnohé stáročia. Absolvoval klasické štúdium doma na Lyonskej akadémii. Bol vždy nadaný a dychtivý po vedomostiach a dobrých skutkoch. Učil sa latinčinu, gréčtinu, nemčinu, taliančinu, zaujímal sa aj o hebrejčinu a sanskrit. Jeho snom bolo napísať dejiny náboženstiev a lákalo ho aj štúdium práva a literatúry. Pod vplyvom vonkajších udalostí Frederik prepadol pochybnostiam vo viere. Bola to pre dospievajúceho chlapca bolestná skúsenosť, na ktorú aj v dospelosti spomínal.
Bl. Frederik Ozanam

Bl. Španielske mučenice

Mučeníctvo každodennej vernosti evanjeliu: sestry z Leganés, Madrid, Sestry z Jaén (Chaén), sestry v Albacete, sestry z nemocnice sv. Kristíny v Madride, sestry z dvoch nemocníc v Madride, sestra zo školského útulku v Albuquerque v Madride, sestry z útulku sv. Eugénia vo Valencii, sestra z nemocnice a školy v Segorbe , sestra z hlavnej nemocnice vo Valencii, sestry z domu Dobročinnosti vo Valencii, sestry zo školy Carmen de Bétera (Valencia)
Blahoslavený Marco Antonio Durando sa narodil 22. mája 1801 v talianskom Mondovi a zomrel 10. decembra 1880 v Turíne. Stal sa kňazom Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul a založil Inštitút sestier Ježiša Nazaretského. Dekrét o „hrdinskej cnosti“ Marca Antonia Duranda bol vydaný 1. júla 2000. 20. decembra 2001 pápež Ján Pavol II. schválil uznanie zázraku pripisovaného Marcovi Antoniovi Durandovi, ktorý mu tak vydláždil cestu k blahorečeniu. Za blahoslaveného bol vyhlásený 20. októbra 2002. Marco Antonio vyrastal v Mondovi v relatívne bohatej rodine. Bol synom matky, ktorá praktizovala a odovzdávala vieru svojim ôsmim deťom a otca, ktorého záujmy a presvedčenia boli sekulárne, hraničiace s agnosticizmom.
Bl. Marco Antonio Durando

Služobníci Boží
SB. Gabriela Terézia Borgarino

Dňa 1. januára 1949 zomrela sestra Gabriela Borgarino v Lucerne (Turínska provincia). Jej smrť sa dotkla srdca mnohých ľudí a zažiaril v plnom svetle jej naplnený život. Viac ako tisíc listov z obdobia od roku 1960 do 2018, pochádzajúcich z Talianska, Francúzska, Švajčiarska, Španielska, USA, Brazílie, Madagaskaru a odinakiaľ svedčí o tom, že ju stále vzývajú a predovšetkým, že úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a recitovanie „malého ruženca“ k Božej prozreteľnosti sa vďaka nej prekvapujúcom rozšírili. U sestry Borgarino je niečo, čo sa dotýka sŕdc a dáva spoznať posolstvo, ktoré sa týka každého. Jej život je mimoriadne jednoduchý, je to obyčajná svätosť, ale ktorá je mimoriadna vďaka jej veľkej viere, láske a pokore.
Ján František Gnidovec sa narodil 23. septembra 1873 vo Veľkom Lipovci vo farnosti Ajdovec. Bol tretím dieťaťom otca Jozefa a matky Jozefy rodenej Pustovej. Už vo svojej rodine dostal príklad živej viery. Prvý stupeň ľudovej školy navštevoval v rodnom Ajdovci a pokračoval v Novom meste, kde v rokoch 1884 až 1892 navštevoval františkánske gymnázium. Bol veľmi talentovaný v jazykoch, vyznačoval sa však aj silnou vôľou: to, čo chcel dosiahnuť, tiež dosiahol. Už ako študent strednej školy bol známy ako modliaci sa muž pred Najsvätejšou sviatosťou. Dokonca aj potom charakteristický rys jeho osobnosti ukázal, že bol prísny voči sebe, ale jemný a ľudsky vľúdny k svojim blízkym.
SB. Janez Francisek Gnidovec

SB. Anna Cantalupo

Sestra Anna vedela komunikovať s radosťou a po ľudskej stránke mala veľa lásky, ktorú čerpala nielen zo vzťahu s Bohom, ale pochádzala aj z búrlivej, milo neapolskej povahy, ktorú si udržala až do konca svojho života. Ako dieťa sa volala Pia a bola považovaná za skutočného „scugnizzo“ (uličníka). Rada šantila, tancovala, elegantne sa obliekala a dbala na účes. Bola dosť márnivá! Mala pekný hlas a rada spievala mnohé staré neapolské piesne, a tak vedela potešiť rodičov a priateľov, najmä na oslavách.
Aj Cagliari sa môže pochváliť, a to právom, „svojou“ Matkou Terezou. Nie zakladateľkou „Misionárok lásky“ s nezameniteľným bielym sárí lemovaným svetlomodrou farbou, ktorý sa stal svätým v slumoch Kalkaty, ale drobnou vincentkou, ktorá viac ako pol storočie brázdila prašné ulice štvrte Marina, aby pomohla a utešila chudobných Cagliari.
SB. Teresa Tambelli

SB. Janez Strašek

Narodil sa v Slake 11. decembra 1906 v rodine horlivých kresťanov – rodičom Mlakerovým. Mal dvoch bratov a dve sestry. Základnú školu navštevoval v rokoch 1913 – 1920 v rodnom meste Podetrtek. Na strednú školu chodil v Ľubľane. Po skúškach na strednej škole vstúpil do interného seminára Misijnej spoločnosti. Po uplynutí jedného roka mu začali štúdia teológie.
Uprostred kresťanského mesta v Tien-tsine bola postavená kaplnka na mieste, kde 21. júna 1870 bolo zavraždených desať dcér kresťanskej lásky, ktoré tam ošetrovali chorých, vyučovali deti a rozširovali pravú vieru. Pri stavbe kaplnky zostali nedotknuté náhrobné kamene, ktoré označovali miesto odpočinku jednotlivých mučeníc. V Ríme sa začal proces blahorečenia týchto desiatich mučeníc. Nie je náhoda, že týchto desať sestier spolu účinkovalo. Náhody v živote sú len zdanlivé. Medzi nimi bolo šesť Francúzok, dve Belgičanky, jedna Talianka a Írka. Mená šiestich Francúzok boli: sr. Legras, najstaršia, sr. Clavelin, ktorá mala na starosti lekáreň, sr. Pavillon, sr. Tillet, najmladšia, ktorá v duchu sebaumŕtvovania premohla svoj odpor voči Číňanom, zaprela svoju túžbu po návrate do Francúzska a po dlhom čase získala späť pokoj svojej duše.
SB. 10 mučeníc z TIENTSINU

SB. Clemencia Oliviera

Hoci otroctvo začalo ubúdať v roku 1850, keď končil obchod s otrokmi, trvalo ešte niekoľko rokov, kým sa abolicionistické hnutie za potlačenie otroctva rozšírilo. V roku 1882 sa v meste Acarape (štát Ceará) vytvorilo abolicionistické hnutie a stalo sa veľmi vplyvným. 1. januára 1883 prišli do Acarape abolicionisti, ktorí sprevádzali tento proces oslobodenia otrokov z regiónu. 25. marca 1883 bolo oslobodených 116 otrokov z mesta Acarape a okolitých oblastí, potom boli zničené nezdravé búdy, v ktorých žili títo otroci. Ten deň mesto zmenilo svoj názov z „Acarape“ sa stalo „Redençao”, čo znamená “vykúpenie”. V roku 1884 štát Ceara úplne zrušil otroctvo na svojom území. Postupne sa celá krajina ujíma abolicionistickej kauzy a po dlhom procese senzibilizácie Zlatý zákon z 13. mája 1888 rozhodne, že Brazília definitívne končí s otroctvom.
Antônio Ferreira Viçoso, (13.máj 1787 – 7.júl 1875 ) bol biskupom v Mariane v Brazílii, no pochádzal z Portugalska. Bol dobrým a horlivým pastierom, strávil svoj život formáciou kléru v období, keď civilné orgány nechceli uznať autonómiu Cirkvi. Dňa 8. júla 2014 Svätý Otec schválil vyhlásenie dekrétu o hrdinskej povahe jeho cností. Aby mohol byť náš ctihodný aj blahorečený, čakáme na schválenie zázraku (ktorý bol predstavený Kongregácii svätých v roku 2010).
SB. Antiônio Ferreira Viçoso

SB. Cecília Charrin

Cecília sa narodila 17. februára 1890 na zámku Néty, v dedine Saint-Etienne de Ouillères , v kraji Beaujolais , vo východnom Francúzsku a bola pokrstená 1. mája 1890. Jej rodičmi boli Maurice Charrin a Gabrielle Deverchère . Mala dve mladšie sestry, Gabrielu a Isabellu. Prežila hrôzy Prvej svetovej vojny v rokoch 1914 – 1918, ktorá zanechala ich majetok v troskách. Keďže jej otec už zomrel, Cecília ako 23-ročná a najstaršia z detí, zabezpečovala všetku prácu v dome. Zodpovedne preberala výzvy života a vedela, ako robiť potrebné rozhodnutia.
Kňaz Misijnej spoločnosti, apoštolský vikár a francúzsky konzul v Tunise a v Alžíri. Zomrel mučeníckou smrťou, bol vystrelený z kanóna 26. júla 1683. Ján Le Vacher sa narodil 15. marca roku 1619 v mestečku Écouen v parížskej diecéze. V ten istý deň bol aj pokrstený a dostal meno Ján. Jeho otec Filip mal polia a obytné domy vo viacerých mestách. Matka Katarína Butfer bola pochovaná v Kostole sv. Lazára. V životopise Jána Le Vacher čítame o nej pochvalné slová sv. Vincenta. Totiž keď sv. Vincent odporúčal do modlitieb Spoločnosti matku Jána Le Vacher, ktorá si priala, aby ju pochovali v kostole sv. Lazára, dodal: ,,O chvíľu odbavíme pohreb tejto tak dobrej matky.“ Sv. Vincent prejavil takto úctu, ktorú prechovával k tejto veľkodušnej kresťanke, ktorá mu dala dvoch najlepších misionárov.
SB. Ján le Vacher

SB. Salvatore Micalizzi

Ctihodný P. Salvator Micalizzi CM sa narodil v Neapole 5. novembra 1856. Bol prvorodeným spomedzi súrodencov, detí manželov Vincenza Micalizzi a Elisabet De Martini. Otec Vincent, obchodník vo veľkoobchode so stoličkami, bol v druhom manželstve potom, ako ostal vdovcom po presťahovaní z Palerma do Neapola. Salvatorova rodina sa mala po materiálnej stránke dobre, no situácia sa radikálne zmenila, keď bol Neapol zasiahnutý cholerou, ktorá zúrila v roku 1865. Jeho otec žiaľ zomrel, a tak zanechal svoju ženu i šesť detí vo vážnych životných ťažkostiach. Mladučký Salvator usilovne pomáhal svojej matke. Ako prvorodený cítil povinnosť postarať sa o rodinu o to viac, keď po 8 rokoch od smrti jeho otca zomrela po krátkej chorobe aj jeho matka.
Barbara Samulowska sa narodila 21. januára 1865 vo Worytách, dedinke na severovýchode Poľska, asi 2 km od Gietrzwaldu. Jej rodičia, Jozef a Karolína, boli chudobní, ale zbožní roľníci, už mali dvoch synov, Jozefa a Jána a prežívali veľké šťastie pri narodení dcérky. Barbara bola pokrstená na druhý deň vo farskom kostole v Gietrzwalde. Bolo to jednoduché a slobodné dieťa, nič jej neprekážalo a nemuseli ju do ničoho nútiť. Behala ako mladá srnka – nebola naučená chodiť pokojne. Barbara bola tmavej pleti, mala živé čierne oči, bolo energické dieťa, vedela si so všetkým poradiť a bola rozhodná. Rodičia boli spravodliví a matka bola zvlášť skromná a túžila slúžiť Bohu. Z rodinného domu pochádzala aj úprimná zbožnosť Barbary, ktorú prehĺbila účasťou na živote farnosti Gietrzwald.
SB. Stanislawa Barbora Samulowska

SB. Justa Dominguez de Vidaurreta

Rodina Domínguez de Vidaurreta bola dobre známa v Tafalle (provincia Navarra) a v okolí. Rodičia Justy, Telesforo a Celestína, boli katolíci a mali dobré spoločenské postavenie. Starí rodičia mali veľmi dobrú povesť v Mendigorría (Navarre) a vlastnili šľachtický erb. V roku 1875, Telesforo, ktorý bol predsedom Konferencií sv. Vincenta de Paul v Navarre a Celestína, zapojená do práce vo farnosti, čakali ich tretie dieťa. Prosili Boha, aby to bola dcéra a aby bola zdravá, pretože prví dvaja chlapci boli neduživí. Na konci leta roku 1875, kedy viedli vojnu liberáli a tradicionalisti, rodina Domínguez de Vidaurreta, tradicionalistická, musela utiecť do Azpeitia (Guipúzcoa), pretože im hrozila smrť. Prichýlili ich priatelia. Tam sa narodila ich dcéra Justa 2. novembra 1875. Justa bola pokrstená vo farnosti San Sebastián v Azpeitia, v tej istej krstiteľnici ako sv. Ignác z Loyoly. Preto povedala svojim priateľkám: „Keďže sme sa všetky narodili v Azpeitia a boli sme pokrstené v tej istej krstiteľnici ako sv. Ignác, musíme byť sväté ako on. Toto od nás žiada Boh.“
Seminarista Misijnej spoločnosti sv. Vincenta. Obetavý muž, ktorý skutkami svedčil o trvalo platných hodnotách. Svedok viery, ktorý slúžil pravde i za cenu svojho života. Strávil niekoľko rokov vo väzení a na nútených prácach v uránových baniach. Po jedenástich rokoch utrpenia bol smrteľne chorý pacient prepustený na slobodu. Zomrel vo veku 37 rokov na následky neľudského zaobchádzania.
SB. Ján Havlík
