CHRONOLOGICKY ŽIVOT JÁNA HAVLÍKA
-
1928
Narodil sa 12. februára vo Vlčkovanoch (dnešné Dubovce) na Záhorí ako prvorodený syn rodičom Karolovi a Justíne rod. Pollákovej.
-
1934
Začal navštevovať základnú školu vo Vlčkovanoch
-
1939
Vo veku jedenásť rokov postúpil na meštiansku školu v Holíči, jeho túžbou bolo stať sa misijným kňazom.
-
1941
Bol prijatý na Masarykovo štátne gymnázium v Skalici.
-
1943
Stal sa chovancom Apoštolskej školy Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul (tzv. malého seminára) v Banskej Bystrici, zároveň bol prijatý do 4. ročníka Gymnázia Andreja Sládkoviča.
-
1945
Po prechode frontu bol spolu s ostatnými chovancami na jar odoslaný domov do Vlčkovian, kde zotrval až do skončenia vojny, na jeseň sa vrátil už za radikálne sa meniaceho režimu do Banskej Bystrice, aby pokračoval v štúdiu.
-
1949
V máji zmaturoval s cieľom postúpiť do vincentínskeho seminára v Bratislave a stať sa misijným kňazom. Seminár bol v lete v snahe Komunistickej strany o poštátnenie katolíckeho školstva zlikvidovaný, Ján preto vstúpil do noviciátu Misijnej spoločnosti v Ladcoch.
-
1950
Počas „barbarskej noci vincentínov“ z 3. na 4. mája bol násilne odvlečený z noviciátu a zavlečený na „preškoľovanie“ do Kostolnej a následne na nútené práce na „Priehradu mládeže“ pri Púchove.
Na jeseň spolu s bratom Antonom a ďalším novicom začal tajne študovať teológiu vo svojom spoločnom podnájme v Nitre.
-
1951
29. októbra do ich podnájmu vtrhla ŠtB a všetkých novicov zatkla, Jánova vyšetrovacia väzba v Nitre trvala až do februára 1952 a súdna väzba v Bratislave do februára 1953.
-
1953
Od 3 do-5. februára sa pod hlavičkou „Štefan Krištín a spol.“ konal súd v Nitre, Ján Havlík bol za „velezradu“ odsúdený na 14 rokov väzenia v Příbramských a Jáchymovských uránových baniach, odvolací súd mu následne znížil trest na 10 rokov.
-
1958
V máji bol znovu obvinený za údajnú konšpiračnú činnosť a eskortovaný do vyšetrovacej väzby v najobávanejšej väznici v Prahe – Pankrác – Ruzyň, kde podstúpil ťažké fyzické psychické mučenie.
-
1959
27. februára bol na súde v Prahe odsúdený na ďalší rok väzenia, ako dvojnásobný väzeň tak stratil právo na udelenie milosti. V tom čase už postihnutý ťažkou chorobou srdca bol eskortovaný do väzenia Valdice, nazývaného Kartúzy.
-
1960
Bol prevezený späť do Prahy (väznica č.2 Pankrác a Ruzyň) a nasadený na najťažšie betonárske, železiarske a panelárske práce.
-
1961
Nevyliečiteľne chorý a neschopný práce bol odoslaný na Slovensko do Väzenskej nemocnice Ilava.
-
1962
29. októbra bol v obavách z možného úmrtia vo väzbe a následnú hrozbu vytvorenia nežiaduceho mučeníctva prepustený na slobodu.
-
1965
27. decembra v jednej zo Skalických uličiek, postojačky, opretý o popolnicu jedného z domov zomrel.
